Opätovne po nejakom tom čase by som veľmi rád pridal moje ďalšie zamyslenie. Mal som mimoriadne náročný týždeň, o čom svedčí aj skutočnosť, že som vlastne len nedávno vstal, a trochu oddychujem, pretože ozaj som mal toho dosť. Dneska teda celkom rád pokračujem v mojom piatom zamyslení.

Isto nie je pozitívne na človeku, ktorý sa napríklad v čomsi hľadá, aby ten druhý, ktorý možno mu chce aj pomôcť, to teda nepopieram, ale nepáči sa mi, ak ten jeho problém začne hneď od začiatku celkom iste zjednodušovať, zľahčovať, používa také čosi, ako, ale veď sa predsa nič nestalo, život ide ďalej, a podobne. To nie je správny prístup. Obyčajne takíto ľudia sú terčom akéhosi posmechu, alebo neoprávnenej uštipačnej kritiky, ktorá sa obyčajne zoberie z tej jeho strany úplne doslovne, a môže si to samozrejme vyložiť po svojom.

Dobre vieme, že aj keď ktosi sa nám s niečím zdôverí, obyčajne mu vieme ako tak pomôcť, to azda nik nemôže poprieť, minimálne v teoretickej rovine, ale to je asi tak všetko. Jedná sa o to, že my to vnímame po našom, ale nie po jeho situácii, ktorá pre neho nastala, a on to musí riešiť. Vo svete máme x problémov, ktoré nikto nikomu nehovorí, pretože azda sa hanbí, ale musíme si uvedomiť jednu dôležitú vec, že tu nie je priestor pre nejaké hanbenie sa, pre nejaký falošný ostych, ktorý celkom ľahko môže pomýliť človeka, len na základe toho, že nám dotyčný povie, že predsa o nič nejde, a nežiada v podstate ani o radu, ani o pomoc, len jednoducho nám to možno chcel povedať. 

Čo potom si môžeme myslieť, a ako teda môžeme komusi reálne pomôcť, hoci cítime možno spoločne jedno a to isté, ale je veľmi ťažké začať a prelomiť na začiatku tu bariéru, pokiaľ sa samozrejme jeden druhému neotvorí. Nakoľko dobre poznám takéto stavy, a teda riešil som ich mnoho krát, a neboli celkom príjemné, viem celkom presne o čom hovorím, že to nie je jednoduchá záležitosť, pretože toto značne vyčerpáva človeka. Taký človek sa nevie sústrediť potom azda na jednoduché záležitosti bežného života, po čase zvažuje všetky možnosti, a začína si uvedomovať nejaké maličkosti, ktoré azda do onoho času vedome prehliadal s tým že ich považoval za málo dôležité, alebo nepodstatné, zanedbateľné, a teraz vie, že spravil chybu.

Niekedy má tu miesto predsa aj mlčanie. Neustále nemôžeme človeku predkladať len naše plány a návrhy, ako by sme to riešili my, ale riešiť konkrétne, ako to vníma on, pretože koniec koncov on sám, ak teda my stojíme na opačnej strane, musí riešiť ten problém, ktorý je pre neho jedinečný. 

Viacerých napríklad netrápi to, že naši priatelia ako takí, majú problémy, pretože my ich nemáme. Máme sklon posudzovať veci nie komplexne, lež individuálne, teda tak, ako to momentálne prežívam ja, doslova by som povedal egoisticky, práve tak, ako nám to vyhovuje. Je možno zarážajúce, po mojich skúsenostiach, že výnimku z tohoto netvoria ani starí ľudia, ktorí by skôr mali ísť príkladom, ale častokrát sú človeku na výstrahu, že takýmto človekom ako je tento starý, nechcem byť.

Nie je to jednoduché, a viem veľmi dobre o čom hovorím. Pamätám sa, ak napríklad v napätí som čosi očakával, a nevedel som načom som, bol som neistý, nervózny, potom som bol napätý, miestami aj zmätený, mal som proste príšerné pocity, ktoré veľmi ovplyvnovali môj vnútorný duševný a duchovný svet, a nevedel som skutočne ako na tom som, teraz ale hovorím, celkom reálne, čo sa mi prihodilo. Je možné že ste to aj vy zažili, ako silno pôsobil na mňa, ak teda mám byť konkrétny a osobny, ako človek sa príšerne cítil v tom neopísateľnom pocitu zmätku, ktorý ho sprevádzal možno chvíľu, možno pár minút, ale možno aj niekoľko dní, a jednoducho si nevedel s tým sám poradiť. 

Ale keď ten problém napríklad pominul, a už to pomaly prešlo, keď proste som to prestal vnímať ako nejakú neprekonateľnú individuálnu záťaž, zrazu som celkom odlišnejšie, celkom inakšie s inou kvalitou poznania poznával okolitý svet so všetkými jeho potrebami, starosťami. Isto mi pomohlo aj to, ak som do ruky vzal písmo sväté, ak som rozmýšľal samostatne nad nejakými pravdami písma, ktoré súvisia celkom iste medzi nebom a zemou, a majú veľmi bohaté, obohacujúce duchovné poznanie.

Na záver teda klasicky niekoľko ešte finálnych myšlienok pre dnešný deň. Kto nezažil toto, čo som teraz v článku napísal, nepochopí to nikdy. Ale jedno poučenie mi z toho plynie ešte na samotný záver. Všetko má svoj význam.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár