Vreskot000: Naozaj má všetko zmysel?

Už som si celkom myslel, že môj predchádzajúci článok bude naozaj posledný v posledných chvíľach v tomto roku, ale musím skonštatovať, že som sa v tom pozitívnom slova zmysle trošku sekol, a práve v túto začínajúcu nočnú hodinu teda ešte pridávam ďalší blog. O čom to teraz bude? Bude mať spoločnú tému, ale predsa to budú nové myšlienky, o zmysle, o tvorbe nového, o tom, či je potrebné všetkému dávať nejaký význam, nejakú vážnosť, a či je naozaj potrebné ťahať všetko do správneho a dobrého konca.

Každý pozná tú klasickú poučku, že budem robiť len to, čo ma napĺňa, budem si plniť svoje sny, pôjdem si za tým, čo chcem, dosiahnuť chcem určité méty, a budem tvrdo pracovať, aby som toto všekto, čo som si predsavzal naozaj aj dosiahol. V skratke by som chcel skonštatovať asi toľko, že toto je celkom isto definícia toho človeka, ktorý je ambiciózny, cieľavedomý, a ide si za svojím.

Ale aká je naozajstná, skutočná, a najmä reálna definícia ľudí, ktorý vyznávajú takýto štýl života, Skúsim sa teda na toto všetko bližšie pozrieť.

Všetko zmysel určite nemá. Nemá zmysel niekomu cielene robiť zlo, znepríjemňovať mu teda život, nemá zmysel kohosi prenasledovať, robiť podrazy, proste robiť všetko preto, aby nás ktosi, alebo teda aj my, môžeme to teda obojstranne naznačiť, zdiskreditovali niekoho, koho proste nemáme radi.

Práve to zlo, ktoré z toho vyplýva dosť napĺňa mnohých ľudí, a pre mňa je táto skutočnosť neuveriteľne fascinujúca v tom, že obdivujem to mentálne vykoľajené myslenie mnohých ľudí, ktorých vo svojom okolí mám. Našťastie, musím celkom pozitívne skonštatovať na koniec tohoto roku, že mnoho vecí mi je ľahostajných, aj keď je pravda, že som musel riešiť mnoho nepríjemností, za ktoré som naozaj nemohol, a to všetko len preto, lebo ľudská závisť nemá proste svoje hranice, a mnoho ľudí, ktorí ju pestujú proste nemajú zábrany.

Nemajú teda vytvorený predovšetkým akýsi duchovný a duševný pokoj, nemajú vnútornú stabilitu, nemajú si ju čím vypestovať. Na začiatku tohoto odstavca by som chcel povedať, že je úplne jedno, ak náhodou ste sa v tom negatívnom zmysle slova v tom našli, čo by som samozejme nebol celkom nadšený, a všetkým prajem predovšetkým pravý opak toho, čo som tu teraz vymenoval... aby sme boli dobroprajní, aby sme mali akýsi prirodzený odstup od ľudí, aby sme vedeli aj zlo premeniť na dobro....

Nemyslím to vôbec nejako sentimentálne, možno tak učiniť aj nejakou tou neúprimnosťou, ale tak, aby sme sa v nijakom prípade nedotkli toho priestoru človeka, ktorého máme pri sebe, a my niečo spolu s ním zdieľame, či už priamo, alebo nepriamo.

Neviem či spomeniem dobrý príklad, ale napríklad v Písme Svätom taký Herodes bol síce veľmi krutý kráľ, ktorý neváhal v hociktorom čase zabiť koho chcel, a celá ríša bola len jeho, ale predsa sa bál Jána Krstiteľa, ktorý mu vytýkal, že žije s manželkou svojho brata. Ako to dopadlo? Celkom tragicky, pretože sv. Jána Krstiteľa po nechopopiteľnom čine dal sťať.

V dnešnom čase je to neuveriteľné, na našu dobu ťažko pochopiteľné, ale vtedy to bol naozaj fakt, voči ktorému on čelil. Dal som si pri čítaní, a uvedomovaní posvätných statí v Písme Svätom, najmä v tomto vianočnom období takú jednu otázku, že teda aký zmysel mala smrť Jána Krstiteľa v kontexte viery v Boha.

To, že bol naozaj preukázateľne svätý a spravodlivý človek, ktorý zomrel nie preto, lebo sa voči niečomu reálne previnil, a teoreticky ten trest smrti by bol podľa istých zákonov spravodlivo zaslúžil, čo je teda úplna absurdita v dnešnej dobe a ponímania teda zákonov, ale bolo to celé jedine z hriešneho rozmaru toho muža, ktorý síce bol v ríši najmocnejší, najsilnejší, možno najuznávanejší, teoreticky, vynímajúc ho teda ako negatívnu postavu z Písma Svätého, len na okraj pripomeniem teda, že teoreticky mohol byť dobrým a obratným politikom a štátnikom na tú dobu, v ktorej žil, pretože mal určite na starosti niečo, za čo mal zodpovednosť, a vnímal to akosi po svojom, ale predsa sa ukázal nakoniec vo svojej ohavnosti, a predovšetkým svojej slabosti a hriešnosti.

Na záver ešte napíšem teda niekoľko dotazov, ktoré ma v súvislosti s touto negatívnou biblickou postavou napadli. Čo si teda ja myslím? Ukázal sa teda predovšetkým niečo ako slaboch. Darmo mal moc nad krajinou, ale bol to slaboch, ktorý nedokázal si rozkázať, nevedel sa držať svojho slova, a nevedel si ctiť posvätné zákony, nevedel celkom presne a jasne zadefinovať, to, čo ho robí šťastným, aký zmysel má život, aká je hodnota viery, ktorá sa v tom čase relatívne silne vzmáhala. Ešte krátka posledná myšlienka na záver roka. Aký prázdny je život človeka, ktorý si nepestuje v sebe duchovno.

Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Naozaj má všetko zmysel?

Komenty k blogu

Horúce!