Pokračujem v mojom druhom zamyslení. Dnes prežívame sviatok, a teraz akurát som si pustil jedného pána pátra, ktorý online vysiela, a má super témy, z ktorých naozaj som sa veľa dozvedel a naučil. Okrem toho, má to veľký význam a zmysel, pretože dozviem sa odpovede na mnohé otázky, ktorým som teda doposiaľ nerozumel, a práve druhý pohľad mi pomôže v ozrejmovaní si niektorých skutočností.

Azda nepoznám človeka, ktorý si nedáva otázky o zmyslu života. Je to tak široká téma, že komplexne zhrnúť myšlienky do jedného, alebo dvoch článkoch je proste nemožné, ale aspoň sčasti sa o to pokúsim.

Má zmysel zotrvávať v niečom zlom? Máme veľa ľudí, ktorí proste chcú druhým ľuďom za každú cenu spraviť nejaké zlo a uškodiť im.

Mnohí hovoríme, že vo svojom živote chceme robiť niečo čo má zmysel, niečo čo je zmysluplné, ale väčšinou to končí tak, že ak sme v práci, tak pracujeme, ak máme voľno, obyčajne to prejde veľmi rýchlo. Možno sa venujeme nejakým domácim prácam, prípadne čas trávime nejakým relaxom, alebo športovaním. Nábožensky založení ľudia veľmi radi a často navštevujú napríklad taký kostol, aby sa skúsili aspoň na tú chvíľu, nejakú tú hodinu zjednotiť s Bohom v tej modlitbe, a to, že si proste oddýchnu uprostred toho svetského hluku a povinností, ktoré je potrebné si vykonať, ale treba sa občas aj stíšiť.

Mnohí si myslíme, že naša práca má zmysel, alebo naše konanie vo voľnom čase a podobne, a venujeme sa nej, ale to si myslíme my. V skutočnosti to môže byť celkom ináč. Mnohí proste nechápeme, že okrem toho, aby sme skutočne harmonicky rozvíjali svoju osobnosť potrebujeme aj niečo také, ako premôcť sa, spraviť proste niečo, čo vyslovene nechceme, a je nám to proti vôli. Neustále robiť len príjemné veci sa proste nedá. 

Človek jednoducho spohodlnie, začne ochabovať, a postupne sa mení aj jeho myslenie. Predovšetkým chcem zdôrazniť, že istotne k horšiemu, nie lepšiemu. Ak sa niekto profesionálne venuje športu, dobre vieme, že šport prispieva nielen ku telesnej kondícii, tá ešte podľa mňa taký extrémny význam nemusí mať, pokiaľ človek nekoná vyslovene fyzickú záťažovú prácu, a kto ju koná, ten si už pravdepodobne na tú záťažovosť, ten stupeň proste zvykol.

Naše námahy sú preto dobré, že v krátkosti poviem, človek aspoň nemyslí na sprostosti, a je niekde nasmerovaný. Nemusíme si to nutne spájať napríklad s nejakými náboženskými predstavami, ale pravda je že práca šľachtí.

Momentálne pracujem dosť veľa, a nemám veľmi čas pridávať blogy, ale na druhej strane môj život má zmysel. Nie žeby nemal zmysel predtým, ale moja práca proste mi ponúka inú dimenziu života, mám proste náplň života, ktorá sa mi páči, a začínam mať konkrétnu a jasnú predstavu o živote.

Mnohí proste nemajú zmysel života, pretože umeniu života sa neaučíš v nijakej škole, nenájdeš to nikde, dovolím si tvrdiť, že ani v duchovnom prostredí, ani v kláštore, ani v seminári, ani nikde, kde je niečo úzko späté s duchovným prostredím. Mnohí sa jednoducho sklamú, najmä sa to týka predovšetkým tých, ktorí trebárs uverili ako dospelí, ale keďže nemajú v sebe hlboké korene, presne ako hovorí Písmo sväté, oni síce zahoria, ale po čase vyschnú a odpadnú, teda zhoria, nedokážu sa dlhodobo koncentrovať na cieľ, ktorý je pred nami, nedokážu sa venovať dlhodobo niečomu, a navyše neberú to ako svoj prirodzený spôsob a štýl života, ale niečo ako zábavu, alebo nejaké také vybočenie z akéhosi stereotypu, ktorý im proste už nevyhovuje, a hľadá za to dostatočnú alternatívu, ktorá v tomto momente je práveže to najnevhodnejšie, čo ich mohlo postretnúť, než by to malo naozaj kresťanský charakter.

To zmysel nemá, venovať sa za extrémnych udalostí nejakým duchovným záležitostiam, obyčajne to tak robí na základe toho, že jeho svetské chúťky, tak by som to nazval, ho už nenapĺňajú, ale preto, že potrebujú zmenu.

A preto aj mnohí, áno, poznám ľudí, ktorých síce zaujíma kresťanstvo a viera v Boha, ale nie na základe toho, že chcú prijať pozvanie od Boha zdokonaľovať sa v náuke božej, ale preto, lebo hľadajú nejaké senzácie, a to, čo je nerozlučne späté s nejakým dobrodružstvom, ktoré treba vyhľadávať, a keď ho dosiahne, potom to proste opustí, a nerieši ďalej.

Na záver teda ešte by som napísal niekoľko mojich myšlienok. Pokiaľ človek nemá v sebe ten vypestovaný akýsi prirodzený rytmus života, málokto dokáže byť naozaj šťastný, hoci to deklaruje rôznym iným spôsobom. Marketing a reklama sú dosť silným médiom, ktoré ukazujú, ako sa mnohé veci dajú, len musíš na sebe makať a podobne. Týka sa to predovšetkým manažérskych postoch, ktoré logicky, pokiaľ to človek chce získať na základe vlastnej práce a vypracovaním sa, nedá sa to dosiahnuť zo dňa na deň.









 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár