Nie je to náročné bratu. Možno si melancholický typ ale to je jednoduché. nie je dobré niekoho nasilu pretvárať na náš obraz, než by sme cítili sa skeptický, mať svoje pocity. Vieš aj umelci častokrát písali svoje diela, kde skrývali svoje pocity, a klasická otázka na literatúru znie, čo chce tým básnik povedať.
Koľko krát na literatúre sme to rozoberali pri diele slovenských, českých, a zahraničných iných literárnych autorov? Je jedno či si vezmeš spektrum poezie alebo prozy, nájdeš všade akési skryté odkazy, ktoré sú pre každého dotyčného umelca jedinečná, a tým odhaľuje, alebo zakrýva pred svetom svoju skutočnú identitu, čím, alebo kým vlastne je. A takto to je aj v bežnom živote. Nemôžeš očakávať od niekoho, kto bude zmýšľať na rovnakej vlnovej dĺžke ako my.
Ľudia si to mýlia s fyzikou, pretože len oscilátor kmitá rovnakou fázou. Poznáš, alebo pamätáš si tú poučku z fyziky? A presne to je s nami. Psychológia nie je exaktná veda ako matematika, alebo fyzika, kde platia isté princípy, pravidlá, ktorých sa treba dodržiavať. V mojom blogu, ktorý som opisoval, som naznačil, že dodržiavanie istých hodnôt, má mať isté pravidlá, niečo ako v matematike postup konštrukčných úlohách, ktoré zmysle pre bežný život, a jeho využitie síce má v exaktnej oblasti, ak pracuješ ako stavbár, murár, ale taktiež ti to poslúži práve aj vo filozofickom a abstraktnom myslení, hoci to nemá súvis s matematikou a podobnými vedami.
Pokiaľ si nestanovíš istý postup práce, nikam sa nedostaneš, a naveky ostaneš uzamknutý v nejakom priestore, ktorý ne len pre teba a nikoho charakteristický. Teda nemôžeš od kohosi žiadať, aby sa vcítil do tvojich pocitov. celkom ťa rozumiem čo chceš povedať. Ja ale zachádzam v mojich úvahách do tých najťažších sfér v rovine uvažovania, ktoré ale nikdy nie sú absurdné, a nikdy nezachádzajú do extrémov, ako to mám možnosť pozorovať v niektorých článkach, alebo anketách.
Väčšina blogov a ankiet, čo čítam sú dosť plytké, v niečom obmedzené, v minimalistickom chápaní, a prakticky ani nedonútia človeka rozmýšľať nad niečím, čo ti pomôže obmedziť, vyvarovať, alebo dodať inšpiráciu napríklad pre budúcnosť. Ja sa snažím toto robiť.
A toto je chyba. Pokiaľ sa nedonútime nad niečím pouvažovať, budeme opakovať stále tie isté chyby a nikde sa nepohneš. Mnohí síce sú akosi úspešní, ale stoja na jednom mieste, a naďalej dodržujú tamojšie zvyky, ktoré sú vlastne prekážkou k ich samostatnému rozvoju v oblasti myslenia.
Napriek tomu, čo možno cítiš, a každý má jedinečné vyjadrovanie, ja ti poviem môj názor. Áno, je náročné s niekým komunikovať, kto sa nedokáže vcítiť do tvojich pocitov, ale musíme rešpektovať slobodu a dôstojnosť toho druhého, že mu nechám napriek mojej dôvere maximálnu slobodu v akejkoľvek forme a štádiu rozhodovacieho procesu.
Človek častokrát koná alogické rozhodnutia, to jest rozhodnutia, ktoré sa za istých podmienok priečia zdravému rozumu, úsudku, a nedajú sa ani konštruktívne kritizovať, nakoľko v niektorých situáciách je diskusia zbytočná, pretože to presahuje akékoľvek poznanie a chápania z empirického hľadiska. Napriek tomu, takýto človek v tejto fáze vyzrieva, a našou povinnosťou je nechať ho vyzrievať a dozrievať sebe vlastným spôsobom.
Ešte na záver ti poviem skúsenosť z učenia na mojej strenej škole. Pozri. Na strednej som sa učil, že pri nedostatku svetla pri raste rastlín vzniká fenomén, jav, ktorý sa vola etiolizácia. Takéto rastliny sú jemnejšie, krehkejšie, vytvárajú menej mechanických pletív, a rastú do abnormálnych rozmerov.
Toto som použil doslovnú poučku z učiva pestovania rastlín rastlinnej výroby ktorý som sa učil 17 rokov dozadu, a mám pocit akoby to bolo dnes. Ako to prepojím s tvojou situáciou. vieš.
Mnoho ľudí nepotrebujú svetlo, aby rástli. teda nejaký princíp, ktorý robí z nich to čo je. Zachádzame do ťažkej roviny filozofického a abstraktného uvažovania, ale napriek tomu, že tvoria čohosi menej, ako som to spomínal na príklade rastlinnej výroby, predsa sú schopní rásť do abnormálnych rozmerov. Ale takých, ktoré sú vlastné im, a my to pochopiť nemôžeme. To preto, lebo sme individuálna podstata rozumovej prirodzenosti. Asi toľko som ti chcel povedať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár