Prečo toto spomínam. S obľubou sa rád vraciam do mojich spomienok. Vôbec nie preto, že cítim akúsi nostalgiu, alebo niečo podobné, nejaký smútok, ale preto, lebo viem, že práve tam sa udiali mnohé dôležité veci v mojom živote. Napríklad spomeniem len čosi také, ako keď na občianskej náuke, alebo etickej výchove, na náboženstvo som nechodil, pretože som sa prihlásil jediný z triedy, a kôli mne samozrejme následne nebol možné vyučovať tento predmet.
Avšak toto mi vôbec neuškodilo, ba práve naopak by som povedal, dosť mi to pomohlo, pretože som mohol moju vieru v Boha a osobný rast precitnúť azda oveľa vo väčšej miere a aj intenzite, čo sa koniec koncov prejavilo do túžby písať, skadiaľ na hodinách som s obľubou písal rôzne zamyslenia sa na niektoré spoločenské a aj duchovné témy, ktoré by som nazval niečo ako prvotiny môjho písania.
Samozrejme v každom kolektíve máme rozličné povahy, ale to je dobre. Človek aspoň vie, že v čom rastie, v čom naopak sa jeho možnosti na niečom obmedzujú možno v oveľa väčej miere, než ako by si želal, pokiaľ vie, čo chce. Samozrejme, dovolím si tvrdiť, že človek v tínedžerskom veku, presne ako to čítam na niektorých vašich blogoch, ešte nie sú to celkom isto vyzreté myšlienky, ale nie je to zlé, to chcem jednoducho povedať, že človek skúša isté možnosti, ktoré ho posúvajú vpred, možno vymýšľa aj rôzne bláznivé nápady a finty, ako by možno najlepšie a jemu najvhodnejším spôsobom zareagoval na danú problematiku a životné postoje tej periódy života, v ktorej sa nachádza.
Samozrejme bolo to obdobie asi 14 rokov dozadu, kedy aj tento portál ešte neexistoval, a ja som nemal pripojenie na internet, čo je možno pre väčšinu stredoškolákov a aj oveľa mladších žiakov pomerne neznámy pojem, a možno si neviete predstaviť, čo je to neísť na internet do asi 21 veku života. Mne to osobne ani veľmi nechýbalo, pretože nemal som veľmi predstavu, čo všetko by som pozeral na nete. Keďže som sa plne sústredil na štúdium, tak študijné materiály mi plne stačili k tomu, aby som vedel to čo mám.
Aj to nasledujúce som mal mimoriadne rád, to v zásade nepopieram, avšak moje šance a nádeje stroskotali dá sa povedať na mojej nevyzretosti, na ktorej som v uplynulých rokoch sa snažil dať doporiadku, a snažím sa doteraz, nakoniec človek rastie každým dňom na duchovnom poli, a všetko, s čím sa stretá v osobnom živote, každý jeden človek, ktorého zazrie, s kým niečo zdieľa, možno aj nepatrné, je dobrá lekcia do života, ktorá ho možno priamo, alebo nepriamo formuje na tej ceste, aby sa cítil šťastný a naplnený.
Nemyslím si, že mi to v niečom uškodilo, práve naopak, to všetko som zistil až oveľa neskôr, keď som si musel uvedomiť mnohé nové úlohy, ktoré ma čakali, a ktorým som toho času ešte nepripisoval nejaký význam. Všetko to ale na druhej strane sa vykryštalizovalo, a môj života nabral iný smer, aj keď v niektorých veciach som zámerne pokračoval paralelne.
Niekoho priťahujú uzatvorené osoby, ktoré jednostaj dumajú, ale aj tie sa vedia vplyvom niektorých okolností otvoriť. Záleží, ako ten človek je nastavený, a či dokáže sa poriadne správať a pozná isté životné zásady, ktoré sú prirodzené, a či pozná miere a hranice, kedy má prejavovať svoju povahu, a kedy nie. Keď vie, kedy má ustúpiť, kedy má mlčať a kedy práve naopak, má prehovoriť, kedy sa má prejaviť ako človek, ktorý vie, že ma hlboko zakorenené pevné základy, a máločo ním otrasie.
Čo chcem týmto článkom povedať. Je jedno, úplne jedno, aká si povaha, a v akom vekovom rozmedzí sa práve nachádzaš, a či si študent, alebo pracujúci.
Na záver tohoto blogu ešte napíšem niekoľko myšlienok. Človek má svoju povahu, ktorá ale na základe jej prejavenia, a to je gro môjho dnešného zamyslenia, sa priamo ukáže, aký charakter nosí v sebe človek, ktorý je pri nás. Otázka je kto si, čím chceš byť, ako chceš napredovať, ako sa chceš samostatne alebo kolektívne vzdelávať, koľko chceš duchovne do seba investovať a investovať dovzťahu s inými, kde sa odrazíš.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
to by som označil... ako riadne namyslené...
...priam škodlivo.