Už staré porekadlo hovorí, že nič nie je také zlé, aby to nebolo horšie. Častokrát to nevnímame, pokiaľ naozaj žijeme v nejakom jednotvárnom prostredí, kde sa proste nič nemení, nemenia sa ľudia, všetko proste to isté, ľudovo povedané, po starom. Je to klasická odpoveď aj na otázku, ako sa máme, ktorou sa zvykneme obyčajne po pozdrave spýtať vo všeobecnosti na človeka, s ktorým vedieme rozhovor. Je to celkom prirodzené.
Často vnímam na článkoch to, ako niekto opisuje, že jeho najhorší nepriateľ je jeho myseľ a podobne. Pokúsil by som sa vyvrátiť túto teóriu. Totiž teória bude vždy len teóriou, ale človek predsa potrebuje do svojho života vniesť predsa praktické myslenie, trochu praxe.
Niekto je ovplyvnený počasím, a podľa počasia sa prispôsobuje, aj všetky jeho zmeny nálad a podobne. Napríklad teraz pred malou chvíľou začalo celkom fajn pršať, a nemôžem povedať, žeby ma to nejako vnútorne citovo rozladilo, poprípade koli dažďu by som mal mať zlý deň. Práve naopak. Kto vníma počasie, tak celkom presne vybadal, že v súčasnosti napriek tomu, že ešte nie je leto, máme naozaj horúce letné počasie už pekných niekoľko týždňov, a tej prírodnej vlahy sa naozaj žiadalo. Pamätám si, prvý raz takéto počasie extrémne teplo bolo, keď som bol tretiak, bolo to krátko pred sklonkom roka, a od mája výdatne pražilo slnko, a bolo to naozaj neuveriteľné, a nedalo sa moc dobre učiť, ale zvládol som to celkom dobre. Vnímam to celkom živo a reálne, nakoľko od tej doby uplnylo asi trinásť rokov.
Niekto teda vníma prirodzené faktory, ktoré môžu samozrejme do istej miery negatívne ovplyniť naše myslenie. ale naozaj dajme si otázku, je tomu naozaj tak? Zamyslel som sa teda nad niektorými faktormi. Čo sa to teda deje, a ktoré sú tie rozhodujúce faktory, asi tak by som to teraz nazval, ktoré by sa teda podpísali možno v negatívnej miere na náš vnútorný duchovný a duševný status, od ktorého sa pochopiteľne odvíja všetko ostatné.
Človek je zaťažený mnohými udalosťami ktoré na neho vplývajú z vonkajšieho prostredia, pretože nedokáže a nechce vypnúť. Určite chápem, keď niekto z toho neustáleho kolotoča nevie vyjsť, pretože je toho súčasťou. Práca, potom domov, zriedkakedy si nájde čas na odpočinok v takej miere a potrebe, ako by on naozajstne potreboval, a nie tak, ako si to myslia ostatní okolo neho. To všetko samozrejme sa môže podpísať pod celkový stav človeka, kedy jednoducho niekde končí, a niekde začína, a on možno nedokáže celkom isto a presne definovať tento stav.
Ešte na záver niekoľko myšlienok by som chcel napísať, človek prirodzene rozmýšľa nad udalosťami, ktoré v prevažnej miere nedokáže viac svojím konaním, nie to ešte myslením ovplyvniť, a predsa márni čas. Je to prirodzené, a nejde to len tak ľahko, pretože dobre vieme, že proces sa začína a končí. čo to teda znamená? Ukončenie procesu, aj niečo zlého neznamená, že keď odídem z toho miesta, ktoré mi neprináša pekné spomienky, sa všetko zrazu pominie. Človek sa naozaj s tým musí vyrovnať, a to trvá naozaj dlhý čas.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár