Píšeš o nejakých sumerských bohov, ale to boli predsa len vymyslené mytologické predstavy, ktoré reálne nikdy neexistujú, neexistovali a ani nebudú existovať, pretože raz spomínaš fakty z písma svätého, ale následne spomínaš pohanské božstvá, ktoré sú celkom iste vymyslené.
V čom je teda problém, ak trochu odbočím od viery. Kresťanský Boh z Genezis, sa človeku (Abrahámovi) zjavuje, aby ho priviedol k poznaniu, že on je jediný Boh, a nijaký iný. Toto je pravda, ktorá je opísaná vo vyššie spomínanej biblickej knihe. Chcel by som pripomenúť, že človek je...
Určite dokonalejší, pretože sa človeku (Abrahámovi) zjavuje, aby ho priviedol k poznaniu, že on je jediný Boh, a nijaký iný. To je celkovo prvý zásah v Písme, kedy sa Boh zjavuje uprostred ľudu, konkrétnemu človeku, a ukazuje mu cestu.
Píšeš, že drzosť je povedať, že my sme výnimoční, nad všetko ostatné, a to ti nejde do hlavy. Pozri, poviem ti to celkom logicky.
Ak napríklad športuješ, dajme tomu sa venuješ profesionálnemu futbalu, všetko podriaďuješ jedinému cieľu. Tvrdému tréningu, aby si vyhral. Mylne niekto opisuje, aby si podal najlepší výkon! Chyba! Ty máš za úlohu jedno jediné, a to predovšetkým vyhrať, a až potom sa bude rozoberať tvoj výkon.
Pretože než by si sa akokoľvek snažil, ale v konečnom dôsledku v podstate ten súboj vlastne prehráš, tvoj výkon ide bokom, pretože ten výsledný efekt je konečná prehra a strata bodov. Čo to teda pre teba bližšie znamená v tejto terminológii. Ty si neprišiel podať len nejaký dobrý výkon, ty si prišiel predovšetkým vyhrať. To nie je len krásny sen nejakých sebavedomých a cieľavedomých hráčov, ktorí si tvrdo idú za svojím cieľom a jednoducho chcú byť tí najlepší, chcú byť prvými, a chcú víťazne ťažiť, ale je to rozhodujúci fakt v zápase, kde víťaz berie všetko, a porazený nemá nič. Druhé miesto na šampionáte je v podstate fajn výsledok, ale druhé miesto znamená prehru v poslednom zápase, a tretie paradoxne víťazstvo po predchádzajúcej prehre.
Vystanoví mi filozoficko šporotvá otázka. Zamyslite sa nad tým. Čo je teda z hľadiska športu lepšie? Získať bronz po víťazstve, alebo striebro po prehre?
Vrátim sa ku odstvavcu vyššie nad týmito. A práve toto robí majstrov výnimočných. Tí, ktorí pracujú na sebe a vedia, že samo od seba nič nie je. A to, čo je im dané od Boha ako talent, ktorý je podľa športovej terminológii desať percent úspechu pretavia do deväťdesiat percentnej driny, ktorá z nich robí predovšetkým úspešných a výnimočných ľudí, ktorí svojou snahou, drinou, odriekaním a sebazaprením si išli za niečím, čo naozaj niečo reálne dosiahli.
Ďalej píšeš, že, citujem..."Celý koncept modlitby je postavený na predpoklade že ja ako individuálna bytosť niečo znamenám" to predpokladáš teda tak, že človek je nadradený, ale vnímaš to z toho nespravodlivého uhla, pretože vnímaš len ten pocit, že človek je postavený nad niečo.
Trošku sa mýliš, pretože človek sa modlí z primárnej potreby dosiahnutia čohosi, pričom si plne uvedomuje určité nedostatky, ktoré nevie sám rozlúštiť, a preto potrebuje Boha, aby mu pomohol.
To je presne, prečo je dobré v cirkvi hierarchia, kde je niekto dole, a niekto hore. Je to podľa mňa ten najlepší spôsob vedenia spoločností, pretože nato, aby bol predsa poriadok a harmónia v spoločnosti, nutne existuje hierarchia a akýsi druh "totality" teda totálnosti, úplnosti, celosti, aby sme si nemohlo robiť to, čo chcem, ale to, čo je pre mňa správne, a nie to, čo si myslím že je správne. Ako to vnímaš, sú to celkom iste dve rozdielne skutočnosti. Práve na tejto skutočnosti je postavený biblický výrok, ktorý teraz citujem, a síce že...
..."Prikázania Pánove sú jasne, osvecujú oči, dávajú múdrosť maličkým, sú sladšie než med, než medové kvapky z plástu..." Ž 19,9.
Ak sa vrátim. Samozrejme že niečo znamenáš, pretože naozaj si individuálna bytosť. Pozri sa, môžeš ľahko prekonať určité hranice a bariéry, ktoré napríklad zvieratá nikdy nedokážu, pretože zviera koná na základe pudov, nie na základe logického uvažovania.
Som si celkom presne vedomý, že napríklad aj zviera cíti bolesť, alebo dokáže emočne prežiť nejaké stavy, presne ako my, cíti hlad, smäd, biologické potreby. Azda to jediné nás spája.
Avšak to, že pristupujeme k životu s vierou a láskou, že dokážeme prejaviť city, nie na základe pudov, ale preto, lebo to jednoducho chceme prejaviť, lebo sme empatickí, lebo vieme prejaviť city nie na základe pudov, ale na základe rozumu. Vo svorke zvierat existuje istá hierarchia, ktorá je schopná votrelca zabiť a zožrať, pretože to musia urobiť, a nevidia iné východisko zo súboja, a tak isto vytvárajú, teda vyčleňujú najslabšie jedince spomedzi seba...
Na záver ešte niekoľko myšlienok. Pri súboji zviera vo voľnej prírode ide nadoraz nevnímajúc, že korisť oproti má malé potomstvo. Pri bežnej hádke nemáš pravdepodobne takéto úmysly, pretože máme rozum, ale zviera práve naopak, rozum nemá, a preto neustúpi nikdy, chráni si za každú cenu svoje teritórium, a tak to predsa býva, že vo voľnej prírode ide vždy nadoraz.
Pozerať sa niekedy na kanál v telke s tematikou zvierat je niekedy celkom poučné, ale zároveň desivé, ak si predstavím, že práve takto sa máme podľa toho náhodou správať. Presne toto nás teda vyčleňuje a dodáva punc jedinečnosti a kvality, pretože zviera, ani nijaká rastlina si nemôže totižto sebauvedomiť. Hádam som sa vyjadril dostatočne jasne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Tvrdíš, že zvířata nemají rozum, neřídí se logikou, nemají "vyšší" city, řídí se jen pudy. Každý kdo má psa, tak Ti potvrdí, že používá rozum a logiku. A projevuje empatii k lidem... stejně jako desítky jiných zvířat, mnohé ji projevují mezi sebou, nedávno jsem četl že i myši. A jestli koukáš na filmy o přírodě, tak to jsi fakt nikdy neviděl slonici, když jí umře mládě... co to asi cítí? Žeby hlad?
Uvádíš tu jako pravdu něco, co Ti nikdo, kdo má zkušenost se zvířaty neuvěří. Pak se nediv, že Ti nebudou věřit ani Tvoji víru.