Neviem celkom isto prečo, ale pred malou chvíľou z ničoho nič mi vypadol internet, čomu som veľmi nerozumel, a nevedel som sa proste pripojiť, čo ma dosť mrzelo, ale naštastie už to možné je. Nakoľko obsahovo som môj článok, ktorý som pridal dnes ešte, obsahovo neukončil, chcel by som teda ešte niečo ku nemu napísať.

Pýcha je niečo, čomu predchádza pád. Táto stará múdra poučka má naozaj čo to do seba, a mnohí sa z toho poučili, a mnohí sa z neho nepoučili. Mnohí ale na druhej strane si myslíme, že pýcha sa týka len nás, a to vtedy, keď jednoducho prostredníctvom nášho silne vypestovaného ega jednoducho nechceme v niečom ustúpiť.

Azda každý z nás, a to je určite bezpochyby má v sebe akokeby druhú stránku osobnosti. Nemyslím teraz niečo tie klasické manažérske poučky z teambuldingov a podobných drístov, ktoré som neznášal, a ktoré majú nulovú výpovednú hodnotu, pretože slúžia len nato, aby si človek vybudoval nejaké silnejšie sebavedomie, ktoré bude prezentovať pred druhými, mylne sa domnievajúc, že takto kohosi ohúri, a on si takto zvýši svoje ego. Mnohí teda, alebo teda všetci máme odvrátenú stranu našej osobnosti. Proste takej, ktorú poznáme len my, a my vieme, na základe týchto našich temných vlastností zakrývať pred druhými, možno aj pred najbližšími, kde to nie je celkom fér, určité naše nedokonalosti, vďaka ktorými sme práve tými, čím sme.

Pýcha nikdy nevedie k dobru, ale mohol by som spomenúť to, že vďaka určitému sebauvedomovaniu, si človek môže celkom ľahko napraviť svoj morálny krediť. Pýcha totižto je častokrát zamieňaná so sebavedomým, ktoré mnohí z nás máme buď vysoké, alebo naopak nízke. Vysoké sebavedomie zas na druhej strane neznamená, že som neohrozený kráľ, ktorý sa ničoho nebojí, práve naopak. Vysoké sebavedomie v prvom rade slúži na to, aby som dokázal obstáť, a aby proste som sa pri nejakej skúške životom nedokázal len tak nalomiť a zlomiť, o čom mnohí práveže netušíme.

Pýcha spôsobuje pád mnohých ľudí až na samé dno, zmáčajúc sa vo vlastných nedokonalostiach, ktoré teda takto kladú na piedestál svojich, zaiste celkom nesprávnych hodnôt. Toto celý život robili, a boli celkom iste zaslepení svojim úspechom, a to je vlastne typické malomeštiacke zmýšľanie.

Pýcha spôsobuje odklon od tradične vypestovaných hodnôt. Toto nie je len nejaká poučka z občianskej náuky základoškolského učiva, poprípade učebnice náboženskej výchovy ako verný odkaz človeku do budúcnosti, podľa čoho sa mám samostatne riadiť, keď teda už nebudem ako tak pod výchovným a vzdelávacím drobnohľadom školy ako inštitúcie, ktorá aspoň formálne musí dbať o to, aby z človeka, žiaka sa predovšetkým stal dobrý človek, potom dobrý a vzorný žiak a študent, pretože nič horšie ako nejaký nafúkaný namyslenec azda nemôže ani byť.

Pýcha spôsobuje možno prísun množstva výhod, ktoré sú spojené napríklad so slávou a podobne. Avšak, tak, ako môže človek v určitej fáze života napríklad zaznamenať priam raketový štart napríklad v kariérnom postupe, alebo v úspechu v študovaní, v zamestnaní, proste v hocičom, čom sa pohybuje, čo ho napĺňa, a čo ho možno aj momentálne živí, tak isto presne tieto isté elementy môžu celkom ľahko spôsobiť degradáciu týchto hodnôt, na ktorých primárne staval, avšak teraz ako celkom iste vyprahnutý nemá na čom ďalej pokračovať.

Pyšný človek sa ti nikdy neozve ako prvý, nejako sám od seba. Pretože to by predsa bolo pod jeho úroveň. Aj mnohých mojich známych mám, a sú veriaci, ale nie sú v prvom rade čestní a úprimní, a javia sa ako celkom falošní ľudia. To nie je len taká fráza, ale celkom isto som to vybadal zo životných skúseností, a aj z dlhodobého pozorovania vlastností, možno aj určitých zmien správaní a podobne. Azda to vnútorné silné ego je vždy len predsa len prednejšie ako ponížiť sa v danom momente, vďaka ktorému by sme len a len rástli.

Na záver ešte niekoľko myšlienok. Hanba nie je pomýliť sa, hanba nie je možno aj zbrklo niečo len tak vypustiť, poprípade poznamenať nejaké poznámky, ktoré nemusia byť druhým akokeby po chuti, a nemusia sa im to páčiť. Náš život predsa nie je založený na poklonkovaní druhých, ale predovšetkým na spoznávanie pravdy, ktorá dozaista má nás všetkých viesť k jednote, ku ktorej práve aj spejeme. A tá jednota je vždy primárne založená na Bohu a duchovných hodnotách, ktorých pre naše dobro by bolo dobré sa aj držať. Asi toľkoto by som chcel povedať dnes v tomto blogu. Nech sa vám darí.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár