Píše, že narodila sa pre ľudí, aby im pomáhala, aby pri nich stála a podobne. Podobné myšlienky azda človeku môžu pravda napadnúť hocikedy, ale zaujalo ma to, skade zobrala tieto myšlienky.
Mnohí ľudia, a to som už naznačil nie jeden raz v jednom blogu mi pripomínajú ako otroci slobodnej vôli. Tento pojem ktorý som teraz teda načrtol siaha podľa mňa až príliš do akýchsi konvencii, teda akomsi lipnutí na spoločenských ustálených pravidlách, čo to znamená vysvetlím teda pokúsim sa bližšie vyjadriť v nasledujúcom odstavci.
Mnoho ľudí je dosť značne ovplyvnených tým, čo im povedia ostatní, a veľmi radi sa podriaďujú aj v osobnom živote názorom ostatných, ako kto má vyzerať a podobne. K tomu samozrejme spejú mnohé relácie v telke, kde priamo k človeku nie že prehovárajú mnohorakým spôsobom, ale nepriamo mu diktujú akýsi trend žitia života. Celkovo by som to nenazval ani pozitívny, ani ale negatívny, nakoľko človek naozaj v niektorých prípadoch môže byť pozitívne naladený k niektorým svojim osobným zmenám, kde sa jednoducho rozhodol na základe akomsi odpozorovanom príklade, ktorý ho teda priamo, alebo nepriamo mohol nejako ovplyvniť.
to znamená, že mnohí priamo alebo nepriamo dokážeme formovať človeka. Niekto môže letmo započuť alebo zahliadnuť nejaký výrok o tom, ako si dokáže poradiť napríklad aj vtedy, kedy je jednoducho na všetko sám.
V samotnej podstate nám to je k ničomu, pretože každý človek individuálne prežíva život, to znamená, že samota nie pre každého predstavuje akúsi hrozbu, ktorej pravda musí mnohorakým spôsobom čeliť, a možno nie vždy sa mu to dobre podarí, podľa jeho predstáv a podobne.
Toto všetko ovplyvňuje našu osobnú slobodnú vôľu, kedy pod tlakom kohosi sme prinútení meniť doslova svoje myslenie, ktoré teda nám je vlastné, ale inému akosi prirodzene cudzie. Človek častokrát dokáže hneď rozpoznať, kedy sa vie na niekoho obrátiť, a kedy radšej ostane so svojimi otázkami sám pre seba, a potrebuje si to vyriešiť samostatne, bez cudzieho pričinenia.
Záverom by som ešte dodal v krátkosti asi ešte toľkoto. My sme tu nie preto, aby sme sa niekomu vnucovali, a aby sme celý život len komusi pomáhali a podobne. Mnoho ľudí potrebuje pomoc, ale pomoc je krátkodobá záležitosť, kedy človek sa naozaj má učiť samostatnosti, aby obstál vo svojich záležitostiach. človek ,ktorého neustále budú len druhí riadiť, budú mu nezdravo diktovať, čo má kedy spraviť, kedy má prísť, kedy má odísť, vytvoriť v ňom pocit akejsi neustále vonkajšej a vnútornej kontroly, to nie je priaznivé pre nikoho.
Už v manažmente som sa učil, že človek, a to som spomínal, má podrobiť kontrole svoju prácu, a to priebežnej, predbežnej a výslednej. Je to dobré z hľadiska správnosti údajov, ktoré vyplývajú z práce. A hoci si prácu takmer vždy odvedieme na sto a niekedy aj viac percent, je to správne? Nie je to akýsi duchovný a pracovný teror, ktorému musíme častokrát nepriamo alebo priamo čeliť? Odpoveď si dajte na toto sami.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár