Dozvedel som sa z hneď prvej vety, veľmi peknej, a to teda hneď teraz chcem citovať a následne rozobrať, že teda, citujem..."Hovorí sa,že ked človek spadne z koňa, treba naňho ihned rýchlo vysadnúť..."
Pod tým koňom si samozrejme môžeme hocičo predstaviť, pretože život prináša mnoho situácii, kedy človeku je nejaký ten pád prospešný, a kedy človeka to môže úplne znechutiť, vnútorne drviť. To sa samozrejme môže prejaviť aj v jeho citovom a telesnom zdraví, kedy jednoducho buď zosilnie, čo by bolo samozrejme len na jeho prospech a celkový osoh, alebo práve naopak, môže len chradnúť, a prichádzať postupne o svoje zdravie. A to samozrejme nechce nik, a preto každý sa snaží akýmsi nepríjemnostiam efektívne vyvarovať, snaží sa teda hľadať akúsi prirodzenú cestu, kde sa vie efektívne vymotať z niečoho, čo mu nie je celkom isto príjemné a podobne.
Pod týmto pojmom si naozaj môžeme predstaviť všeličo, rôzne životné situácie, kedy človek je vystavený rôznym tlakom jednak zo strany svojho okolia, prostredia, v ktorom sa buď momentálne nachádza, kde teda žije, pretože to všetko na neho vplýva. Či to všetko je príjemné a jemu osožné pre zdravie, je samozrejme otázkou času, ako sa s tým človek dokáže vyrovnať, a ako to berie osobne.
Mnoho z nás berie mnohé prehry ako nejaké definitívum, kde sa proste naša pomyslená misia nadobro a razom skončila, a cesta pre nás je kdesi definitívne zarúbaná. Sú však aj takí jedinci, ktorí celkom isto pokladajú takéto duchovné rokliny, neprípustné a celkovo uzavreté miesta, šialené výstupy za svoju veľkú životnú výzvu, ktorú treba zdolať, s ktorou sa treba popasovať.
Naozaj silných jedincov len máločo zastaví, o čom svedčia úspechy, ktoré majú za sebou. Takíto ľudia sú dosť obozretní, a vedia, čo si môžu dovoliť, a ako všetko toto na nich vplýva psychicky a jednak fyzicky, kde si uvedomujú, čo všetko môžu a čo už nemôžu. Na čo ešte im zostalo sily, a samozrejme naopak, kde cítia, že už sa do niečoho proste nepustia, lebo nevidia v tom ďalší zmysel.
Preto takíto ľudia, keď spadnú z koňa rýchlo na neho vysadnú, pretože vedia, že všetko ostatné je pre nich vyslovene strata času.
Už z písma svätého som sa dozvedel, že, a síce citujem...vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista.
Pokiaľ nie ste kresťania a necítite nič duchovné, nič vám samozrejme nevnucujem. Avšak tu som našiel význam slobodnej vôli. To nie je o tom, že si budem robiť čo chcem, pretože môžem všetko... ale nie všetko mi osoží.
Mnoho ľudí pokladá slobodu za niečo, za stav, kedy sa nikto do nich nestará, každý mu dá pokoj a podobne. Môže si robiť čo chce, ale nechce za nič prirodzene brať nijakú zodpovednosť a podobne.
Záverom ešte niekoľko myšlienok by som chcel napísať. To nie je sloboda v pravom zmysle slova a mnohí sa práve v tomto mýlia, a myslia si že robia dobre, a vôbec to nie je tak. Sloboda je poslušnosť z lásky (teologická poučka) a nezávislosť na determinácii (filozofická poučka)
Preto mnohí budeme nespokojní v tom, čo pracujeme, čo budujeme, a nebudeme vidieť zmysel, a nebudeme sa tešiť z maličkostí, nevnímame duchovný význam našej práce, pretože všetko máme tendenciu pozerať sa cez materialistické, často veľmi prázdne úspechy. Toľkoto som chcel napísať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár