Azda niet človeka na tejto zemi, ktorý by sa niekedy nezamýšľal nad zmyslom svojej existencie. Že prečo práve on je na tejto zemi, akú ma asi úlohu. Či je teda ešte len študent kdesi na škole, a musí samozrejme plniť si svoje kadejaké rozmanité školopovinnosti, ak by som to tak trochu mierne komplikovane nazval, alebo teda je kdesi v práci, a tam samozrejme počas celej pracovnej doby plní pokyny nadriadeného a podobne, ale samozrejme až do času, kedy mu nevyprší pracovný čas, a kedy sa poberie domov oddyýchnuť si po práci.
Mnoho ľudí zabúda, že popri práci, teda po práci človek potrebuje naozaj vypnúť, a mnohí samozrejme nevedia, že v práci treba pracovať, a ten oddych naozaj ten zaslúžený oddych je na to, aby si oddýchol a nemyslel na prácu. Samozrejme človek je častokrát toľko zamyslený a doslova nazval by som to tak možno torchu komplikovanejšie, vtiahnutý do toho pracovného procesu, že jednoducho niekedy ani dĺžku času nie je schopný dostatočne pozorovať, a niekedy sa stáva, že napríklad si odnáša prácu domov kdesi na počítači, na notebooku, a podobne. Zvlášť sa to deje v manažérskej oblasti, kedy sa mu nechce sedieť v kancelárii stále, a proste vie, že doma sa mu bude monžo večerom lepšie pracovať.
Čo ale by to bol život, keby toto sa dialo od pondelka do pondelka, a človek by si naozaj nemal kedy oddýchnuť. Človek nutne potrebuje si oddýchnuť od pracovných povinností, pretože aj napriek tomu, že môže byť celkovo v dostatočnej psychickej a fyzickej dobrej kondícii, človek jednoducho potrebuje vypnúť, pretože nonstop sa ťahať nedá.
Toto som presne pocítil aj ja, kedy som teraz, to sa priznám ťahal v kuse jedenásť dní, a trochu oddychujem. Nebolo to jednoduché, to si musím sám priznať, a ku koncu, už som naozaj pociťoval únavu, a žiadalo sa mi proste konečne si oddýchnuť, lebo toho už na mňa toho času bolo akosi príliš veľa. Normálna vec asi, kto to zažil, alebo proste zažíva. Ale na druhej strane som šťastný, pretože pre mňa je všetko pozitívne okolo mňa motivujúce k lepším výsledkom a výkonom, ktoré samozrejme na sebe badám.
Jednoducho som bol vyčerpaný, ale na druhej strane sa aj trochu priznám, že som si za asi jeden a pol dňa dostatočne oddýchol, aby som plnil si svoju prácu. Som celkovo aj veľmi rád, pretože človek potrebuje pracovať. Nie preto, lebo práca šľachtí, a podobné nezmysly, ktoré človek počúva, ale preto, lebo ten čas naozaj veľmi dobre a efektívne vie využiť, a cíti sa proste pre niekoho potrebný, ba mohli by sme to celkom isto nazvať, v niektorých pracovných odvetviach dokonca až nepostrádateľný, hoci pravda je taká, že každý človek za istých okolností na tom svojom mieste je samozrejme nahraditeľný, to neexistuje, že človek je kdesi zabetónovaný, a podobne.
Záverom teda ešte by som chcel napísať niekoľko mojich postrehov. K čomu teda vlastne sme povolaní, a k čomu v podstate spejeme? Isté príslovie hovorí, že jeme, preto, aby sme žili, a nie preto, aby sme jedli. Teda jedno príslovie sa dá použiť v negatívnom zmysle slova ako opačne. Pracujeme preto, aby sme žili, alebo žijeme preto, aby sme pracovali? Touto filozofickou otázkou vás pozývam ku zamysleniu sa k dnešnému piatočnému dňu.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
@riddler áno určite. Ďakujem ti za koment. k tým, ktorí samozrejme z práce pociťujú len výplatu by som povzbudil, že.... všetko je potrebné robiť, a človek má byť aktívny. ani mne sa niekedy nechce.... a som mimo domu. Ale nato, aby som precitol zodpovednosť za seba, a snažil vnímať aj budúcnosť, ktorá príde, človek sa musí pokoriť, musí si utiahnuť z opaska, musí si čosi odoprieť, a musí mať na zreteľi, že menej je niekedy viac. toto niekedy nedokážeme
Napíš svoj komentár
Nemyslím si, žeby pojem ,,práca šľachtí" bol nezmysel. Ak človek celý život pracuje a vychová deti, zabezpečí im svojou prácou dobré detstvo, odrobené roky skutočne šľachtia jeho osobnosť, je to niečo čo si zaslúži uznanie a obdiv.