Niečo o súčasnosti II

Temer som si myslel, neviem teraz či som použil spisovné slovenské slovo, ale mám rád, tieto archaizmy, to len tak na okraj by som teda chcel teraz ešte pripomenúť, že už nič nenapíšem, ale v tom som si spomenul, že v mobile mám ešte jeden príspevok odfotený, a preto by som ho rád ešte sem pridal. Totiž jedná sa o to, že, v jednej dobrej diskusii, sme sa ako viacerí členovia zapojili do veľmi dobrej tematike, kde toho mám veľmi mne blízkeho, a preto som bol rád, že som sa aj ja obohatil mnohými vonkajšími podnetmi, ktoré som teda dostal ako adresované aj smerom ku mne.

Mnohí si nepripúšťajú iný názor, ako ten druhý, a to je na škodu veci. Mnohí nechápu, že zato, že niekto s nimi nesúhlasí, ešte to jednoducho neznamená, že sa stavia akosi na ich odpor, a militantne sa snaží byť proti nemu zameraný. Nazval by som to ešte ako takú infantilitu, čo, že človek ešte nie je celkom na niektoré podnety zrelý, aby ich mohol v dostatočnej duchovnej a duševnej hĺbke a miere proste porozumieť, a podľa toho aj konať.

Ako teda spomínam, chcel by som teraz pridať ako článok môj diskusný príspevok z jednej internetovej stránky. Darmo máš vedomosti a schopnosti. To je v poriadku, ale pokiaľ nemáš ochotu pracovať, proste tú ochotu, ako koreň a základ všetkého, môžeš mať tituly pred menom a za menom koľko len chceš, práve vtedy si morálne skončil. Ani Písmo, ani kresťanstvo, ani náuka morálnej teológie nie sú vektorom v určovaní šťastia. Áno, Písmo samozrejme v tom, že prekladá čisté a živé božie slovo, ale nie všetko sa dá aplikovať na našu situáciu. Ono dobre sa to celkom počúva, ale keď je niekto proste šialený, tam sa nedá povedať o tom, že plne dôverujem Bohu a cirkvi a Písmu, keď napríklad manžel alebo manželka terorizuje celú rodinu.

Alebo svokrovci sú spúšťačom hádok, takmer nikdy nekončiacich. Muž alebo žena vo vzťahu k druhému sa môže rozdriapať od lásky a dobroty, ale pokiaľ ten druhý neakceptuje fakt, že on už zobral svoje záväzky vážne, a tomu druhému to ešte nedochádza, potom jeden to bude brať ako vyslobodenie, pravdepodobne tá poškodená stránka, alebo to teda bude brať na vedomie, že to všetko je naozaj do smrti a podobne. Všetko závisí od výchovy, čo dostal v rodine, inak sa to nedá ani kvalifikovať.

Čo teda potom, keď zistí, že on drie ako sa hovorí ako kôň, a niekto sa pri ňom neustále len priživuje, pretože zacítil šancu na krajší život. Áno, krajší síce vo dvojici, ale ťahá to všetko len napríklad jeden z nich. Ono všetko zohráva aj kresťanský aspekt modlitby. Len v krátkosti pripomínam, že tento blog som písal ako príspevok do diskusie na katolíckej stránke. 

Lenže nemôžeme si predstavovať modlitbu ako zázračné želanie, ktoré musí hneď vynsť. Lenže tak už, naozaj ako to aj ja vnímam, končí azda všetká sranda, a sme svedkom, kedy jednoducho akokeby Boh mlčí naozaj aj roky, a ľudia vo zväzkoch dosť trpia, dosť ich to trápi, nie sú šťastní, pričom ten zväzok uzavreli v tom čase naozaj z lásky. 

Tu by som sa pristavil, že áno, všade sa zdôrazňuje láska, lenže musíme mať na zreteľi to, že starodávna múdrosť, ako som sa to dozvedel, znamená, že rozum je vyššie ako srdce, teda človek by mal počúvať v prvom rade svoj rozum, a potom sa venovať citom. Tak by to malo byť aj podľa akejsi racionálnej schémy.

Ďalej boli relatívne zrelí, aj keď je celkom isto dosť ťažko predpokladať, čo bude o rok, a čo je to relatívna zrelosť, keďže absolútna zrelosť celkom isto neexistuje. Absolútnu zrelosť nie sme schopní dosiahnuť, pretože sme natoľko zasiahnutí aj našim egom, pýchou, tým našim pomysleným ja, od ktorého nechceme tvrdohlavo upustiť. Týka sa to samozrejme každého a nielen vo vzťahu, ale aj v bežnom živote. Človek radšej čosi bude sebavedomo tvrdiť, aj čo nie je možno pravda, a o čom de facto už ani on sám nie je celkom isto pevne presvedčený, len aby napríklad neostal v hanbe, keď sa na povrch dostane čosi inšie, v čom sa pomýlil. Sám som vo viacerých prípadoch, verím, že aj vy bol tohoto príkladu svedkom, ale celkom som tých ľudí chápal.

Len jedno v nás viacerých chýba, uvedomujem si aj ja, že ho mám pramálo. Niekedy byť naozaj v pokore priznať, že sme drbnutí, že nie sme proste dokonalí, a že všetko nezvládneme, a nedokážeme, pretože chceme samozrejme dokázať opak. 

Čo by som povedal ešte na záver. Sú udalosti, ktoré proste zasiahnu človeka, a zmenia ho nenávratne, a jednoducho tá milujúca žena a muž sa akokeby razom zmenili na akéhosi teroristu, ktorý ti proste nedá spávať. Nie je to jednoduché, nie som ženatý, ale jednoducho situácie vnímam celkom reálne, realisticky, a nie nejako pateticky, na základe akýchsi fám a ničím nepodložených teoretických znalostí, ktoré končia tam, kde aj začali.

Zdieľaj článok na facebooku
60 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Moouselet

    hrá sa, že má 2 roky

    obdivujem tvoju motivaciu piset sem :D
  2. 2
    Vreskot000

    31 ročný muž

    no som veľmi pracovne vyťažený, tak ja to vnímam ako relax, mne je jedno či to číta dakto alebo nie
    :D