Totiž to, niektoré moje zamyslenia píšem naraz do wordu, celkom spontánne, píšem, čo mi myšlienky stačia, s tým, že neskoršie si to proste nejako utriedim, a postupne pridávam do blogov, pretože naraz by to nebolo celkom logické pridať myšlienky, ktoré reálne obsahujú desať strán vo worde s nejakou desiatkou formátovaním a podobne, bolo by to príliš dlhé, a to nie je môj štýl.
Pre mňa neuveriteľné, ale taký je môj rozsiahly článok. Dneska, ako teda sme všetci dobre postrehli, máme záver roka, a teda je čas aj na akési bilancovanie. Menej z nás postrehlo to, že máme siedmy deň oktávy Narodenia Pána, to už menej z nás asi zaujíma, pretože vianoce pravda pokračujú, ale taký je život. Potešilo ma, keď som mohol telefonovať s mojim spolužiakom, s ktorým som trávil roky študenstva na strednej v jednej lavici, a stali sme sa veľmi dobrými kamarátmi. Raz darmo, netreba zanedbávať aj kamarátstva, hoci už pravda nie sme nejakými študentami, a od maturity ubehlo čosi viac ako desaťročie.
Človek jednoducho k svojmu životu nutne potrebuje kohosi, koho pozná ešte z minulosti, a takto si spríjemňovať v súčasnosti život, pretože vážim si tie chvíle, na ktoré môžem spomínať, ale opäť s takým človekom, ktorý vie byť nablízku a je ochotný podeliť sa so svojim časom aj pre niekoho.
Mnohí si myslíme, že keď sa po nejakých týcht emóciách, ponoríme do seba samých, že nechceme mať kontakt s ľuďmi, ktorí o nás stoja, ale my to nevieme, že tým spravíme dobre jednak pre nás, a jednak pre nich. Áno, uznávam, že po hektickom čase, kedy človek v uponáhľanej dobe má toho na starosti až príliš potrebuje vypnúť, a možno v tichosti a samote, pri nejakom relaxe sa potrebuje do seba zahĺbiť, spýtať sa vo svojom vnútri, kam to vlastne smerujem, kam kráčam, čo vlastne robím, či som na správnom mieste, či je toto naozaj to, čo chcem, a čo potrebujem, či to je užitočné pre mňa, a v akom rozsahu som vlastne šťastný v tom, čom pôsobím a podobne.
Nie je to len o tom, že človek bude... čo je normálne, a to chcem vyzdvihnúť, tvoriť spoločenstvo s človekom, kým si rozumie, ale aj konkrétne s takým, čo to bude mať zmysel prehovoriť čo i len pár viet, a bude ochotný sa aspoň na krátku chvíľu bez nejakého zaváhania, ponáhľania, alebo prípadného meškanie neustále a dookola komusi ospravedlňovať, že nemá čas, a podobne. Takému človeku, ktorý jednoducho potrebuje spoločnosť, aspoň na chvíľu, je veľmi zaťažko riešiť, respektívne lustrovať svoj telefónny zoznam, alebo zoznam priateľov na akomsi facebooku, alebo tu na birdzi a podobne, ale väčšinou mojich známych tu nie sú, že komu napíšem, komu sa ozvem, kto sa spontánne ozve mne, kto človeka nejako potrebuje, kto povzbudí a obdarí toho druhého dobrou radou a podobne. A to len preto, lebo sa možno cíti osamelý.
Je veľmi ťažko mi predstaviť si tú situáciu, s kým si proste dobre rozumiete, pretože dosť dobre vieme aj to, že človeka síce niekto nový a neznámy môže ohúriť, ale neskor sa to opätovne vráti do starých koľají, pretože si po čase na neho zvykne, a nemáte si s ním čo povedať. Obyčajne sa to stáva, ale to len preto, lebo sme si s ním nesadli proste.
Ak teraz budem osobný a konkrétny. Spomínam si na obdobie strednej školy, kde som sa niekedy vyslovene tešil, kedy si sadnem do lavice so spolužiakom, ktorý bol mimochodom presny opak mňa... tichý, jednoduchý, mlčanlivý, a podobne. Ale na druhej strane, cítil som, ako čerpám proste z neho. Je to niečo ako doplnok k mojej sangvinickej povahe.
Asi tak v skratke som sa matne vrátil do mojej nádhernej minulosti, ale dneska by som chcel pridať niekoľko mojich nových myšlienok, teda posledné reflexie tohoto roka. Musím skonštatovať, že až na obdobie v lete, kedy mi nefungoval z nejakých neznámych príčin dvakrát po sebe wifina na nete, a nemal som čas to opraviť, a na internet som využíval i phone, ale nevedel som na ňom dobre pridávať blogy, som rád, že môžem na notbuku sa takto zabávať.
Na záver čo by som ešte napísal. Vážim si túto birdz komunitu, pretože mi dalo veľa... dalo mi možnosť sa prejaviť, dalo mi možnosť sa v krátkosti sa trochu zregenerovať, ako pri čítaní tak aj pri písaní mojich zamyslení, ktorých v uplynulom roku, teda tomto roku, bolo dosť. Všetkým vám prajem príjemný zvyšok ešte týchto vianočných sviatočných chvíľ.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár