Snáď neexistuje medzi nami človek, ktorý by si niečo neprial. To je v podstate normálne, a z toho vyplýva, že máme nejaké sny, predsavzatia a podobne. Na jednej strane sú také, ktoré sú celkom ľahko dostupné a zrealizovateľné, a na druhej strane, splnenie z našej strany si vyžaduje určitú námahu, sebazaprenie, nejaké obety, a niekedy proste to vôbec nemusí vyjsť, a takpovediac sa môže napríklad stať, že naše snaženie vyjde celkom isto nazmar. Nemáme z toho úžitok, trápi nás to, a celkom isto to môže trvať napríklad dlhšie časové obdobie. Sú celkom isto medzi nami takí, ktorí nad tým ani neuvažujú, a nepotrebujú sa zamýšľať nad tým, že niečo si prajem.
Proste niektorí žijú tak, že nič ich nezaujíma, alebo lepšie povedané, zaujíma ich len to, čo dokážem využiť vo svoj prospech. Teda jedná sa o to, že hľadím na to, čo mi to prinesie, nehľadím na záujmy možno tých, ktorých mám pri sebe. možno mám na to akési oprávnenie, pretože mám na to nejaký dôvod, ktorý ma takpovediac núti prijať takéto opatrenie, a možno je to preto, pretože som sa takto rozhodol sám. Dá sa na to samozrejme pozerať z niekoľko hľadísk, nehovorím, že je to najsprávnejšie riešenie. Toto heslo je dosť nebezpečné, a predsa toľkí ľudia sa nim tak radi riadia, a nie je to celkom dobré. Človek ale prirodzene niečo chce, z čoho má úžitok. Od detstva napríklad človek máva veľmi rád prekvapenia dá sa povedať v tej najrozličnejšej a najrozmanitejšej podobe, takých variácii a podobne, aká možno existuje.
Je rozdiel teda niečo si priať, a niečo dosiahnuť. Vystanoví mi ale otázka, a to by som chcel použiť ako jadro môjho dnešného článku, či majú význam nesplnené sny, ako sa mám k nim postaviť, či je dobré možno na ne myslieť a podobne.
Každý mi dá za pravdu, že na niektoré neúspechy je najlepší recept zabúdanie, teda niečo že zabudnem na niečo zlé, čo sa mi napríklad prihodilo, áno, poznáme samozrejme tie klasické vety a poučky, že všetko zlé je na niečo dobré, a teda by som si mal z toho zobrať akýsi dobrý príklad a ponaučenie, že teda aj z toho zlého mi môže ukázať nepriamo, kde azda sa skrývajú moje nedostatky, a na čom všetkom by som možno mal ešte popracovať, kým, samozrejme na niečo je ešte prirodzene čas, ktorý ostáva, aby sa nestalo, že človek na niečo začne myslieť, kedy už ten čas nie je, resp, nie je nato čas, na čo mal byť vymedzený. Ako príklad by som uviedol opätovne školské prostredie, kedy aj mne sa niekedy stávalo, že ku koncu nejakej písomky ma napadli nejaké tie vedomosti, ktoré sa dali použiť, resp. niekedy som využil akýsi zberací chaos na to, aby som si mohol niečo odpísať z ťaháka, čo samozrejme nepovažujem za akési správne a spravodlivé riešenie, ale robil som to v duchu hesla, že človek si má nejako pomôcť, aby som neostal v akejsi nečinnosti, ale aby po mne bolo predsa len niečo vidieť.
Jednoducho som si prial dotiahnuť moju snahu do konca, a to za každú cenu. Nechcem tým povedať, že dosiahnutie možno pomocou nekalých metód ako použitie ťahákov je nejaká výhra, ale môžem to brať ako čosi, čo som použil tak, kde mi v danom momente azda skončili moje sily, a odhodlal som sa na tento, celkom zaiste nesprávny krok, ale priznajme sa, kto to takto neučinil, pokiaľ mu na niečom naozaj záležalo.
Mnoho vecí si prajeme, ale potom to neskôr akosi ľutujeme, že predsa len bez toho by som si možno vedel predstaviť môj život, a náhlil som sa azda zbytočne za niečím, čo som súrne nepotreboval, a teraz mi to možno len zavadzia, a nevidím v tom zmysel možno danej práce, ktorú aktuálne konám, a podobne.
Záverom chcem poukázať na to, že je dobré, kedy človek oplýva miernosťou, pretože tá človeku môže pomôcť rozpoznať to, čo človek potrebuje a čo človek chce, ale nie je to potrebné, a takto predídeme a zabránime akémusi plytvaniu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár