Na riešenie mnohých zložitých rébusov, podobne je to aj matematike pri slovných úlohách, je naozaj veľmi dôležité vnímať to zadanie tej úlohy, pretože niekedy je riešenie úlohy naozaj originálne jednoduché, ale človek na to naozaj potrebuje akési analytické myslenie, aby sa dopracoval v výsledku, a ešte k tomu je potrebné, k správnemu výsledku.
Práve ako som spomínal tímové práce, aj v matematike, aj v ostatných vedných disciplínach, je veľmi dôležité, aby človek, čo sa teda niečím v kolektíve v tíme zapodieva, na niečom pracuje, pracuje teda na akomsi spoločnom projekte, ktorý vyžaduje určitú námahu, je veľmi dôležitá aj tímova akási nazvem to odborne, spätná väzba.
Spätná väzba je veľmi dôležitý fenomén dnešnej doby, pretože mám pocit, že všetko chceme samostatne, individuálne, všetko chceme dosiahnuť s jediným cieľom. Aby sme si teda mohli povedať s čistým svedomím, toto som teda dosiahol samostatne, individuálne, na tomto som musel sám popracovať, sám som do toho vložil moju energiu, môj venovaný čas, moje odriekanie, na tomto som pri tvorbe nepotreboval akési cudzie pomoci, ktoré by zabezpečili všetko, do akejsi finálnej podoby, pretože by to potom som ťažko mohol nazvať akousi originialitou, už by to proste stratilo ten výraz originalita. Už keď sa na tom podieľa ktosi iný, už sa s tým musím podeliť. Je správny takýto pohľad?
Zamyslel som sa akurát napríklad nad tým, že naozaj niekedy v jednoduchosti sa skrýva zložitosť, a často v tých najnepodstatnejších prvkoch badáme veľké veci.
Keď v matematike sme sa učili napríklad o pytagorovej vete, pedagógovia na každej škole, a to chcem podotknúť, na každej škole nie sú schopní jasne povedať, kto vlastne sformuloval pytagorovu vetu. Slávny Pytagoras to nebol.
Bola to istá neznáma negramotná žena, z ktorej to Pytagoras prakticky vytiahol, svojimi skúšaniami, otázkami, a ona mu odpovedala. Áno, autorstvo sa pochopiteľne pripisuje jemu, ale to už v škole akokeby neučia. Ako keby sme sa napríklad v istých momentoch na akademickej pôde, na pôde vedy, techniky, učenia a podobne hanbili, že niečo sa dá dosiahnuť nielen akýmsi štúdiom, ale aj zdravým rozumom, triezvym a logickým uvažovaním, a nielen naučenými vedomosťami. To je síce samozrejme veľmi potrebné, ale pokiaľ človek nevie dobre logicky uvažovať, a má naozaj slabo, nedostatočne, minimálne rozvinutú slovnú zásobu, ďalej sa ozaj ani nepohneme, a to sú fakty.
Záverom chcem vyjadriť v riadkoch nižšie ešte toľkoto. Na to, aby se žili v akejsi spokojnosti, a spomenutom mieri, ako ústrednej tematike dnešného článku v sobotu, je potrebné, aby sme pravdivo pomenovali všetko to, čím sa zaoberáme, čomu sa chceme aktuálne priučiť, aby sme sa učili nie preto, aby sme čosi vedeli naspamäť memorovať... hoci aj to je dobré, keď si človek na niečo spomenie vyslovene po rokoch, a niekedy je lepšie odslova doslova, ale taktiež tak, aby človek vedel aj uvažovať, na čo sa mi to v živote zíde.
Pretože mnoho vecí sa síce dá použiť do budúcnosti, ale mnoho sa dá aj zneužiť. A práve niekedy dosiahnutie maximálnych cieľov človeka môže postupne akokeby vyčleňovať zo spoločnosti, kde bude cítiť, že medzi takýchto ľudí v takomto kolektíve jednoducho už patriť nechce ani nebude, pretože rozmýšľa odlišne diametrálne ináč, ako tá skupina, v ktorej sa nachádza, a ktorá ho možno k čomusi prvotne priučila a vychovala. Zamyslme sa nad tým.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár