Prečítal som si jeden článok, a chcem sa k nemu v rámci sobotného oddychu aj vyjadriť. Počúvam akurát veľmi príjemnú hudbu a snažím sa pritom relaxovať.

Dosť veľa ľudí si myslí, že celkom rozumie tejto tematike, ale to len dovtedy, kým nepríde rad na nich, a nezačne sa ich to bytostne dotýkať. Dá sa prijať nejaká nespravodlivosť, a dá sa s ňou vyrovnať? A ako je to s rovnoprávnosťou.

S tým druhým pojmom azda vieme celkom lepšie narábať, pretože čosi zaručuje pravdaže aj zákony jednak svetské, a jednak aj tie duchovné, ktoré sa teda týkajú náboženskej spoločnosti, a majú tam predsa akési osobitné a nezameniteľné miesto. Hovorme si čo chceme, ale nebyť naozaj duchovného vedenia v tomto svete, nebyť náboženstva, kresťanstva, asi ťažko by sa dnes zastal a dožadoval sa spravodlivosti niekto len tak. 

Sú ľudia, ktorí sú pod takým neuveriteľným jarmom opakom týchto čností, že už sami neveria, že niekedy bude lepší a spravodlivejší svet. Deje sa to navôkol všade. Sú ľudia, ktorí sú mimoriadne na niečo citliví, a dbajú na poriadok, a aby bolo všetko na správom mieste. Či už sú to nejaké príjmy, alebo aj výdavky. Jednoducho nestrpia čosi také, aby niekto im niečo dlhoval, ale samozrejme aj naopak, voči nikomu nemajú nijaké podlžnosti, a všetko sa snažia všas urovnať. Toto mi káže nielen náboženský poriadok v tejto spoločnosti, ale aj morálny zákon, ktorý pozná každý z nás. Tam neexistuje nijaká výhovorka. 

Napríklad sa to prejavuje priamo aj v študijných výsledkoch, kde napríklad študent, ktorý sa poctivo pripravuje na nejakú skúšku a vie, že ju zvládne, je vcelku nie ťažká, patrí do kategórie menej náročných, a predsa sa stane, že ju vykoná na možno najhoršie možnú známku, aby vôbec prešiel, nedá si ju zapísať do indexu a príde ešte na druhý raz. Ak sa priznám, ja som čosi také pre istotu neriskoval nikdy, a vždy som zobral akékoľvek hodnotenie. Nevyšla mi v podstate len jedna skúška, ktorá sa mi v podstate stala osudnou, ale taký je život, dnes mám prácu, všetko prišlo proste tak odrazu a náhle, až som ostal príjemne prekvapený a zaskočený, ako všetko išlo jasne a rýchtlo, a  teda ktorá ma taktiež plnohodnotne napĺňa, a to, čo nevykonávam, dopĺňam tým, že služby telesného milosrdenstva vykonávam s pocitom, akokeby som konal to, čo som vždy chcel, ale iným, odlišným spôsobom.

Vnímam to ako spravodlivosť, aj keď som sa s niečím čiastočne vyrovnal, a čiastočne nie, ale sú veci, ktoré som pochopil, že pre mňa je to lepšie, a teraz v tom proste napredujem. Priznám sa samozrejme, nevyhýbam sa tomu, že mnohé okolnosti ma veľmi mrzia, a neviem to už vrátiť späť presne v tomto okamihu, kedy by som si to azda najviac želal. Proste to, čo chceme, mať nebudeme, a to ma niekedy trápi, ale inokedy ma to prejde. Najmä vtedy, keď si aj tak uvedomím, že postupom času človek aj tak niečo buduje, tvorí, nezaľáha, aj napriek mnohým nezdarom a veľkým prekážkam, ktoré sa mu postupne nastavali do cesty má silu proste to odstraňovať v nádeji, že si vyrovná dostatočne tú cestu po ktorej má kráčať.

Prirovnal by som to k aktuálnej situácii, teraz večer som odhŕňal sneh preto, lebo spred garáže som si musel odhrnúť, aby som autom mohol vycúvať. Hoci som prišiel domov z cesty, kedy som nebol doma celý týždeň, a ešte pre povinnosti som musel navyše čosi absolvovať, predsa som sa pustil do toho, pretože ráno na to niet času a chcel som využiť ešte tie možnosti, ktoré mám práve v dnešný deň.

Mnohým napríklad to, že prišla nejaká zmena, a musia sa s ňou hrdinsky vyrovnať a čeliť proste rôznym nástrahám a prekážkam proste ešte nedošlo, a čím pozdejšie si to budú uvedomovať a odkladať, tým azda horšie pre nich, pretože to precitnutie môže prísť náhle a nečakané, a môže sa stať, že pri nejakom výraznom nezdare sa jednoducho takémuto nevyrovnanému človeku celkom isto môže zrútiť celý svet. Všetky jeho ideály, ktoré celkom iste dobre myslel a stali sa jeho prirodzenou súčasťou života a bral to čosi ako samozrejmé.

Azda ešte niečo chcem napísať  na samotný záver. Uvedomujme si aj my jednu veľmi zásadnú vec. Minulosť bola a odišla, a človek sa musí sústrediť na prítomnosť, pretože práve od prítomnosti, nie minulosti, ako sa mylne domnievajú viacerí, a ako som to čítal aj v rôznych periodikách závisí naša úspešnosť a celkové nasadenie v budúcnosti.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár