Obdobie v živote

Zapojil som sa do jednej ankety, a ešte pre krátkosť času by som veľmi rád pridal jeden článok. Popíjam vynikajúcu kávičku, teda je predpoklad, že ešte azda pred polnocou sa sem vrátim, ale to neviem celkom presne.

Začítal somsa do jednej ankety, kde by človek mal zadefinovať, ktoré obdobie v živote bolo pre neho najlepšie. Azda musím celkom isto povedať, že väčšina z nás, to celkom isto nevie presne určiť, nakoľko človek ešte nie je v nejakom starobnom veku. Tam približne nastáva tá fáza, kedy človek proste bilancuje o svojom živote. samozrejme za predpokladu, že má ešte rozum v stave používania, je teda ešte psychicky zdravý, a vie a dobre rozmýšľa o tom, čo bolo pre neho dobré, čo bolo pre neho výnimočné, a práve naopak, čo pre neho nebolo dobré, a akým spôsobom sa aj v nejakom nezdare, dokázal posunúť smerom dopredu s tým, že aj to dokázal využiť v prospech seba alebo spoločnosti. Aj to je umenie, pretože mnohí nemajú perspektívu do budúcna, a málokto sa naozaj zamýšľa nad otázkou, čím ja ako človek morálne a čestne prispejem do tejto spoločnosti, akou teda kvalitou.

Mnohí napríklad sa neobťažujeme pozdraviť nejakého staršieho suseda, nehovoriac o to, že by sme sa s ním mali dať do reči. Čo už mi len ten môže povedať, alebo poradiť, veď mi to nie je roveň. Takéto myšlienky môžu napadnúť nejedného mladého, celkom isto je to na škodu reči. Ja osobne sa so starými ľuďmi veľmi rád zhováram, a momentálne je to moja profesia.

Ktoré teda roky sú pre mňa dôležité? Myslim si že celkom isto 4 roky stredná škola, čo pre mňa bolo neopísateľné a ak tomu neveríte, poviem len toľko, že bodaj by som si vymýšľal... Vyučujúci, spolužiaci úžasni, pekné prostredie budovy strednej, keď som chodil na podnikovú prax.... Niečo úžasné a romantické. Potom som študoval rok teológiu, čo ma mrzí že len rok, ale aj ten rok v seminári bol viac menej úžasný a hodnotím to kladne. Potom to mierne išlo dole vodou, tak by som to povedal, ale tento rok a záver minulého hodnotím z pracovného azda ako asi najlepšie, také "renesančné"

Ďalej by som k tomuto povedal ešte asi toľkoto. Ja som napríklad v puberte nepociťoval žiadny vzdor, to vyslovene hovorím, pretože musím povedať že mám veľmi dobrú výchovu a prísnu, na mnohé veci som prišiel sám. samostatne. Nikto mi nič nemusel prikazovať. Nikdy som nebol v puberte na diskotéke, už v mojich 16 rokoch som si zarábal popri škole, a výsledky môjho snaženia vidím aj teraz. 

Aj teraz mám, ďakovať Pánovi prácu, kedy do piatku večera som zavalený nemalými a veľmi dôležitými, častokrát ozajstne bezodkladnými povinnosťami, ale pre mňa toto všetko je oslobodzujúci pocit, a isto lepšie ako v škole, kde sme o všetkom len teoretizovali, ale viete ako sa hovorí, že skutek utek... 

To doslova... poviem teda v krátkosti asi len toľko, že ten pomyslený vzdor pociťuje jedine taký človek, ale paradoxne v istých fázach života tomu sa azda nevyhne nikto z nás, to uznávam, závisí to predovšetkým na našich kvalitách, ale to je možno na inú tému, teda ten, ktorý nestojí pevne na nohách, a nebuduje si vlastný imidž. A ani sa o to priveľmi nesnaží.

Na záver ešte by som tento článok zhrnul do takýchto viet. Niekto tomu dáva akési pomenovanie, že budovanie imidžu, alebo rešpektu, akéhosi sebauznania, ďalej, niekto tomu nazýva doplnok výchovy, niekto to volá akýmsi sebapoznaním, proste dalo by sa povedať, že teda tie variácie pomenovania sa v istých obdobiach a intervaloch naozaj od seba líšia čímsi a rôznia, ale vždy ide o to, aby sa človek pohol smerom dopredu, a nie opačne. Apropo. Najlepšie obdobie života... taký pojem je aj ťažko zadefinovať, pretože v každom časovom odstupe by si si našla čosi, čo by si najradšej odstránila, alebo prenechala, a predĺžila to obdobie, čo si akutálne prežívala, prežíval, je to individuálne. Nech sa vám všetkým darí. 

Zdieľaj článok na facebooku
62 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 2
    Padlyanjel

    23 ročné dievča
    z Xibalby

    Ja by som neodstranila ziadne obdobie. Ci dobre alebo zle, to je to co cloveka formuje a to cim je dnes.