Začítal som sa teda do jedného článku, kde ma oslovila jedna veta, ktorá sa stane mottom tohoto článku. Znie teda takto. Jedného dňa si uvedomíš, že všetko je, tak ako má byť. Čo teda by som k tomuto chcel napísať.
Je pochopiteľné, že tak, ako človek sa raduje z nejakých úspechov, tak sem tam prichádza pochopiteľne aj nejaká frustrácia nad nejakými nesplnenými snami. Je samozrejme v určitom slova zmysle predpoklad, či tie nesplnené sny boli nesplnené na základe našich nejakých zlyhaní, omylov, nedokonalosti a podobne, alebo či to bolo spôsobené, ľudovo povedané, nedostatočnými našimi odbornými vedomosťami a zručnosťami. Pretože pravda je taká, že napriek našej snahe, človek naozaj nemôže sa do všetkého vyznať a všetko vedieť. Filozoficky by som to doplnil tak, že teda mať o všetkom nejaké poznanie. Áno, človek prirodzene má vyhľadávať určité metódy, aby sa stále vyvíjal, a aby kdesi sa dopredu pohol, aby mal správne smerovanie, ale nie vždy a za rovnakých podmienok je to možné zrealizovať.
S tým súvisí aj presne to, čo som napísal ak motto tohoto článku. Áno, všetko je tak, ako má byť. Človek na začiatku čohosi sa niekde pohybuje, teda vychádza z nejakého bodu. Vychádza z niečoho, a začína čosi tvoriť. Nikto nevie dopredu celkom presne predpokladať, kde sa bude nachádzať so svojím snažením zajtra, o rok, o päť rokov, a podobne. Robiť dopredu nejaké analýzy by som povedal je dosť trúfalé, pretože dobre vieme, že aj doba ako rýchlo pokročila, a to, ako som to minule spomínal, čo bolo včera novinka, zajtra to celkom isto môže byť zastaralé. Prečo ale toto je?
Pretože človek nie vždy dokáže plynule, rovnomerne, akosi reagovať na podnety tejto doby. A niekedy čím viacej sa človek o čosi pokúsi, pokúsi sa kdesi začleniť, a možno nemá na to, tým teda viacej sa mu v tomto smere nedarí, a celkom isto môže prísť nejaká frustrácia.
Je rozdiel, keď niekto čosi nedosiahne svojím snažením, kde sa snažil vynaložiť všetko, ako keď niekto sa nesnaží naozaj o nič. Je ale otázne a diskutabilné, čo si dokážeme predstaviť pod pojmom všetko. Častokrát počujeme názory, že predsa som do toho dal naozaj úplne všetko, a nič mi nevyšlo, alebo mi to vyšlo, ale nie je to celkom podľa našich predstáv. Napríklad pri štúdiu, ak je študent rozčarovaný, že nedostal ohodnotenie, ktoré by si zaslúžil, a aké to naozaj bolo adekvátne.
Je celkom pravda, môžem to teraz zo skúsenosti určite spomenúť. Že aj niektorí vyučujúci tomu celkom radi možno aj v tom negatívnom slova zmysle dopomôžu, čo ja osobne hodnotím v oblasti pedagogiky v istom zmysle ako čierny bod. Neviem celkom presne, akú v tomto napríklad môžu mať motiváciu, a vždy mi to bolo zvláštne, ale predovšetkým blbé, ak by som si predstavil, žeb som to uplatnil.
Hovorím to preto, lebo mám dvojročnú pedagogickú prax, dva roky som učil, ale toto rozoberať nebudem, je to celkom isto na svedomí dotyčného. Otázka ale je, čo teda týmto chcem povedať.
Ak sa človek zamyslí, že aj v úspechoch, ak sa mu darí, aj to môže teda klasifikovať ako čosi, čo malo naozaj byť, a čo sa malo stať? Teda takto suverénne počítať aj s prípadnými úspechmi, ak by som teraz uviedol nejaký ten pozitívny príklad?
Záverom chcem napísať ešte v krátkosti. Jedného dňa si naozaj uvedomíme, že všetko je tak ako má byť, ale predsa to nešlo podľa našich predstáv, čomu by sme podľa môjho názoru mohli byť vďační. My niekedy naozaj máme prehnané očakávania, ktoré ale nevyplynuli z nejakých našich nereálnych alebo predovšetkým ideálnych predstáv, ale ja by som to nazval skôr z našej samopaše, alebo teda miera možno osobnej chamtivosti, možno ziskuchtivosti, mať niečo za každú cenu, a toho svojho ideálu sa budem držať až do toho času, kedy toto všetko naozaj dosiahnem, a budem sa o to naozaj usilovať. Jedna otázka na záver. Je to správne?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár