Odradenie III

Predsa by som sa ešte vyjadril ku celkom zaujímavej problematike, resp. fenoménu, ktorý sa čoraz častejšie vyskytuje v našich zemepisných šírkach. Ak sa teda po tretí krát vrátim ku tej ankety, či človeka napriek zdarnému priebehu a výsledku vôbec nepotešil výsledok, ktorý teda pravdepodobne bol celkom pozitívny, ale nepociťovali sme z neho akúsi radosť.



Kedysi som opisoval situáciu, ktorá celkom isto sa stala aj nám. Je dosť možné, že v takejto ošemetnej situácii sme sa ocitli vyslovene nepriamo. Že teda dosiahneme istý pozitívny výsledok, ktorý nás vonkoncom nijako nenaplnil, ba čo viac. Nadôvažok spôsoboval v nás čoraz väčšiu vlnu otázok a z toho prameniacich pochybností, než sme pociťovali do onoho času.

Ťažko povedať, či človek má stavať na akomsi pocite, akomsi čistom type sentimentalizmu, ktorý v určitom momemte sa nám javí ako nejaký neškodný spoločník. Avšak neskoršie si vypýta krutú daň. Je to niečo ako sladké lákadlo, ktorému paradoxne podľahneme mnohí. A to z celkom jednoduchého dôvodu, že baví nás prebádať čosi tajomné, neprebádané, pretože to človeka paradoxne priťahuje najviac, hoci zo začiatku sa takejto možnosti viac stránime, ako by sme si ju pripúšťali ako nejakú možnosť. Vždy to tak bolo, a málokto dokáže sa účinne vzoprieť tomuto čudnému fenoménu.

Jedno príslovie hovorí, že keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. Podobne máme príklady aj z mytologickýcn príbehov či skôr rozprávok dávnych časov, bájky, legendy povesti, častokrát na pobavenie, výstrahu, alebo na akési poučenie a morálne znaky, ktoré môžu v tom byť obsiahnuté a zahrnuté. Tak ako kedysi údajne námorníkov lákala tajomná siréna kdesi, na cestu, z ktorej už nebolo priestoru viac na vyslobodenie. Neskoro sa človek spamätal, a bolo zle.

Tento príklad, ako aj ďalšie majú jeden cieľ. Poučiť človeka, že nie vábivé, pekné, klamlivé okamihy, pôžitky tohoto sveta sú pravou podstatou žitia. Mnohí si to vysvetľujú zle. Mnohí si to napriklad tak vysvetľujú, že teda na všetko jestvuje dostatočný časový priestor, aby som si správne zadelil čas, kedy a do čoho sa mám pustiť, na čo všetko mám reálne schopnosti. Či by som napríklad v nejakom okamihu predsa len nepociťoval akúsi potrebu pomoci. Potreba pomoci je zaujímavý fenomen, ktorý vzniká z určitého nedostatku, ktorý každý jeden z nás má, ale sa azda hanbíme za jeho typické prejavy, a predsa o nič také nejde.

Napriklad je to s pôstom. Mnohí aj kresťania si myslia, že keď nebudeme jesť mäso, a vobec mäsitý pokrm napríklad v piatok, ako stanovený deň pôstu, samozrejme aj na popolcovú stredu a velky piatok, čo je pre mňa morálny imperatív, nad ktorým sa už ani nepozastavujem, pretože to vnímam absolútne jasne a doslovne, tak je všetko v poriadku, lebo som splnil, ako to hovorí etymológia písma svätého, takzvanú literu zákona. Len v skratke spomeniem, litera zákona spočíva teda práve v plnení akýchsi predpisov, ktorým možno nerozumiem, alebo radšej, lepšie nič nevedieť, ako mi to spomína jedna pieseň, a nebudem sa predsa tým zaťažovať, aby som nad tým trochu samostatne pouvažoval. 

Samostatne pouvažovať znamená, že bez zavinenia, alebo skôr lepšie povedané, zasahovania a ovplyvňovania rozhodovať sa na základe vlastného presvedčenia, ktoré som teda samostatne nadobudol, so všetkými tými poznatkami, že ma nik neovplyvňoval zásadne, a teda riadim sa svojim najlepším svedomím a vedomím. A nie akosi donekonečna sa spoliehať, čo mi na to ktosi povie, a či sa tým niečo z môjho pohľadu v zásade zmení, a koho sa ešte budem pýtať na neopodstatnenú radu alebo akýsi názor, ktorý nemusí mať výpovednú hodnotu.

Čo napíšem ako záverečné myšlienky tohoto článku? Majme radosť aj z drobných, malých vykonaných prác, a nenechajme sa akýmsi tempom života odradiť od hodnoty seba samého a od stavania si ideálov a budovanie si vlastného sveta, budovania hodnôt vprostred marazmu, ktorý nás obklopuje všade navôkol.







Zdieľaj článok na facebooku
63 odoberateľov

Komenty k článku