O čo teda ide. Mnohí sa nazdávame, že kresťanský rozmer posmrtného života je len zbožné prianie, večne sa radovať v nebi, poprípade to opačné, a práve to môže vyvolať akési posmešky ohľadom viery v Boha. Celkovo, ak mám byť úprimný, tomu nerozumiem, pretože je to niečo, čo ešte za normálnych okolností nikto nezažil, a teda čo nezažil, nemôže to logicky vyvrátiť.
Otázka nie je či to vyvolává v tebe depresiu, depresia je len prvok sentimentality, ja to tak vnimam ale otázka znie, nakoľko je táto hypotéza pravdivá. Myslím si ze rozmer kresťanskeho života vo večnosti po fyzickej smrti je isto pravdivý. Biblia ti o tomto dost fakticky opisuje. AK by to nebola pravda a nic by sa nedialo, kto by mal zaujem modlit sa za zomrelých pri pohreboch, a celkovo na spomienku na mŕtvych? A povedz mi aké majú pocity miliardári a ini bohatí, keď zomieraju.... To musí byt strašné.. Mal toľko majetku a teraz to prepadne v prospech štátu alebo iným... Pozri... Ja ako kresťan sa tiež obávam smrti, ale nie v takom chápani ako ateista. O tom ti možno poviem inokedy.
Vieš v súvislosti čo si povedal, musím ti celkom smutne oznámiť, že ako materialista máš v podstate veľmi ťažký životný údel, ktorý si nesieš každým dňom na svojich pleciach. Neviem si dostatočne predstaviť, že v podstate pre nikoho nebudem existovať. Možno mi to bude pravdepodobne jedno, lebo pozemskými očami to asi vnímať nebudeš.
Ak by som napríklad materialistickým slovníkom to chcel vyjadriť, a teda tým pádom také niečo predpokladal, že si napríklad úspešný podnikateľ, ktorý točí veľké peniažky v investíciach, biznise a podobne, veľmi by som sa bál toho dňa, kedy zavriem oči a to všetko, čo si si krvopotne (nič nie je samozrejme zadarmo, darmo sa tak tvárime, to hádam vie každý, a vieš si to sám domyslieť) prepadne štátu, rozkradnú zlodeji a podobne, hádam táto skutočnosť nepoteší azda nikoho, kto sa nutne na toto všetko, čo som vymenoval, nechce pozrieť svetlom viery. Som si vedomý, že aj najväčší kresťan v onej hodine cíti nesmiernu úzkosť, a práve vtedy je tým rozhodujúcim prvkom, ako tomu dokážem čeliť, a či dokážem vytrvať vo viere aj pri poslednom výdychu.
Určite, nie ľahko sa toto všetko píše, ale takto to naozaj vyzerá.
Práve Ježiš hovorí v biblii samotnej... nezhromaždujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza zničí, ale budujte si poklady v nebi...." Vieš, toto je nielen citát z biblie, akési duchovné posolstvo kresťanstva od Ježišových úst, ale je to hlboká pravda, ktorá na jednej strane dáva tú istotu, že keď aj o niečo prídeš, nejakým nespravodlivým rozhodnutím, krádežou, nečestným obchodom, u Boha to budeš mať navždy zapísané ako tvoja počestnosť, spravodlivosť, to, že si sa zachoval predovšetkým ako človek s Bohom v srdci, ktorý nie za každú cenu si chcel zachovať to, čo je hmotné, ale pochopil, že to trvalé má iný rozmer, taký, ktorý ti nik nemôže odňať. Čo máš napríklad z toho, keď nebudeš šťastný, a nikto ťa nebude chcieť, a všetci ťa budú odmietať.
Ďalej napríklad, pozri, než by si bol ateista, a neveril v Ježiša, čo ti priznám, nemáš dar viery, Ježiš povedal vetu, tú myšlienku, ktorá jednoducho obrazne, ale aj fakticky láme dejinami sveta, a skôr či neskôr sa tieto slová pri každom jednom z nás naplnia. Tomu sa proste nevyhne nikto, to sú fakty nepopierateľné. To, že zomrieme je isté, ale to, kedy to nastane nevie nik, a práve to je tá spravodlivosť.
Keby po smrti nič naozaj neexistovalo, aký zmysel by mali Ježišove slová o večnosti v nebi, o blaženosti, o tom, ako sa má človek usilovať prejsť tesnou bránou do večnosti, čo je celkom isto slovná spojitosť s náročnosťou tohoto života, ktorá má koniec, teda akési splynutie nie po smrti, ale v okamihu smrti, kde ako pevne kresťansky veríme sa duša naveky spojí s Bohom darcom života pozemského, ale aj večného. Uvažuj predsa.
Verím tomu, lebo mi to hovorí moja viera. Moja viera nie je v žiadnom prípade nejaká naivná, alebo sentimentálna predstava o pokračovaní niečoho, čo akosi na nejaký čas, alebo večne zaniklo, ako sa mylne domnievajú ateisti, a tak isto nie je to nejaká nezmieriteľná predstava o tom, že keď sa raz niečo skončilo, nejaký čas... bavíme sa o dimenzii času, prečo má nastať nová dimenzia času, ktorá trva večne. Je veľmi ťažké aj kategorizovať, či pojem čas, časové obdobie je nejako ohraničené... má čas začiatok, má koniec? b
Kde bol napríklad začiatok času. Alebo čo bolo tesne pred začiatkom času. Čo konkrétne bude po konci všetkého. Náročné otázky, na ktoré nie je jednoduché odpovedať, pretože na toto nevieme odpovedať ani filozofiou, ani teológiou, na tieto otázky vie odpovedať jednoducho Boh, ktorý presahuje naše myslenie.
Na záver ešte klasicky niekoľko myšlienok. Mnohí sa tomuto vysmievajú, ale sa dosmejú, keď to na nich taktiež príde. Je ťažké a mimoriadne náročné si jasne napríklad predstaviť, že moje nihilistické predstavy sú pravdivé, lebo mi to hovorí moja logika, ktorá má oporu jedine v pohanských a ničím nepodložených faktami domnienkach len preto, aby si uspokojili svoje vedomie tým, že čo keď sa tí kresťania predsa len mýlia, a to všetko, čo hlásajú možno neexistuje, a my ich nechceme počúvať, lebo sa to ťažko počúva, a ešte ťažšie nad tým rozmýšľa, pokiaľ sa niekto teda seriózne chce takýmito vážnymi otázkami má teda odvahu zamýšľať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár