Pokračujem v písaní ďalej. Jednorazovo sa viera v Boha vnímať nedá, a to apelujem na viaceré blogy a v nich myšlienky, ktoré som si po dlhšej pauze tu na nete pri písaní blogov všimol. Pokiaľ vnímame náboženské obrady len z hľadiska ich pôsobivosti, možno pompéznosti, vidíme len ten obal, a to je najhoršie. Vôbec predsa to nie je o tom. Viera nie je jednorazová záležitosť. My nerobíme Bohu milosť. Boh udeľuje milosť nám. Je to niečo ako v škole. Učiť sa v podstate nemusíš, ba dokonca, ani občasné ťaháky ako pomoc sebe samému, ktoré aj tak koniec koncov napríklad slúžia na podvádzanie pred učiteľom, nepomáhame sebe vôbec. Možno na určitý čas.
Ale prečo to ako študenti robia. Alebo napríkad prečo sa snažíme v živote vymýšľať nejaké milosrdné klamstvá. Osobne mám rád, kedy sú vyložené karty na stole a viem presne, koho mám pred sebou, a akú siutáciu aktuálne teda som schopný riešiť, alebo nie som schopný ju riešiť. Práveže mám celkom opačný pocit, ale teraz nikomu samozrejme nechcem vstupovať do svedomia.
Teraz, pár dní dozadu, som pri podrobnom skúmaní istého projektu našiel chyby, o ktorých niektorí kompetentní vôbec netušili, že si to vôbec niekto čo i len všimne, a dostane sa to na tému do diskusie. Na moju otázku som dostal odpoveď, že sa na to spýta. Reku v poriadku, zaujíma ma to. Odpoveď na ňu bola stiuácia, kedy na mňa dve kompetentné útočili, a verte mi, nebolo to pre mňa príjemné, ale predsa som rád za takúto situáciu.
Ja som mal pravdu. To nie je subjektívny pohľad, ale jednalo sa mi o to, že som bol neprávom kamsi zaradený, nemôžem to bližšie špecifikovať, a bolo to proti mojej vôli. Heslo, že papier znesie všetko neobstojí. Ani to nie je celkom pravda. Viacerí sa mýlime, že proti nejakým nečestným praktikám neexistuje akési obhajobné konanie. Je pravda, že celkom rád mám situácie, ktoré treba riešiť, nemám rád proste jednoduchosť. V jednoduchosti nie je originalita a človek vyznie ako nejaký spoločník, ktorý so všetkým len súhlasí.
So všetkým sa súhlasiť nedá. Viacerí by radi mali kontrolu nad nami. Viacerí by nám chceli azda čosi neustále pripomínať, možno naše chyby z minulosti, pri ktorých sa necítime možno príjemne, alebo nám pripomínajú, aké dôsledky to môže mať pre budúcnosť.
Keby biblickí ľudia donekonečna sa len báli mocných vladárov, herodesa, nabuchodonozora, keby nechceli viesť zápas o pravé hodnoty, kde bránili nielen svoju vieru, ale aj česť, ľudskosť, nárok na spravodlivé riešenie problémov, keby som o nich nečítal ako o skutočných hrdinoch doby, ktorí svojím konaním vydobili pre nás čosi lepšie, vďaka čomu môžem teraz aspoň trochu slobodnejšie žiť, keby ich proste nebolo, keby nebolo toho, kto sa konečne postaví na odpor komusi, s kým nie je roveň, nikdy by sme nedosiahli nijaké ani len dodatočné uznanie práv, pretože stále tu platí zásada, že kto mlčí, ten svedčí, a to aj v kladnom, ale aj v zápornom zmysle.
Kto sa neustále z niečoho teda snaží vykrútiť v jeho prospech, zahovára a podobne, niežeby ju nebol schopný riešiť, ale niečo má proste za lubom. Nehovorím, že teda sa mi to nestalo nikdy. Je to proste niečo ako schopnosť seba samého obhájiť na základe akýchsi nazvem to teda, vrodených pudov, proste tam, kde už dochádza jednak možnosť ďalej podávať nejaké hodnoverné a zmysluplné argumenty, a jednak tam, kde už končí proste nejaká logika toho všetkého.
Osobne som presvedčený, že nemajú zmysel návštevy kostola napríklad na vianoce, pokiaľ celý rok si praktizujúci ateistia. Áno. v nadpise spomínam tento výrok, že On, teda Boh, samozrejme dokáže všetko. On dokáže robiť zázraky aj pri ateistoch, o tom nepochybujem, len máme tu problém, či si to ten ateista všimne.
Ná záver môjho článku by som chcel ešte vyjadriť niekoľko mojich myšlienok. Mnohí napríklad poukazujeme na to, že veriacim sa nedarí, ale ateista má život a všetko čo v ňom sa nachádza, že všetko ide fajn, všetko ide ako po masle, nemá starosti. Myslíme si, že je to pravý opak kresťana, ktorý má v živote veľké starosti, ale opak je pravdou.
Tak, ako človek síce môže celkom pekne materiálne rásť, a všetko čo s tým súvisí, môžu ho trápiť mnoho nevypovedaných otázok, na ktoré nemá odpovede. A bolesť vnútorná, ktorú napríklad teda aktuále prežíva, sa teda nemôže vonkoncom prirovnať, alebo teda rovnať k bolesti fyzickej, ktorá na rozdiel od duchovnej bolesti, má ustupujúci účinok, teda skôr či neskôr sa to zahojí.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
he... práve si si odpoveda na otázku mi to pripadá... všemocny... vše mocný--- ved si to rozdel... všetko môže... všetko. teda môže byť absolútne dobrý a milosrdný
3
@midnight , spýtam sa ťa jedno. čo keby si niečo sa pokúsil "prijať" a nielen hľadať odpovede, ako sa to nedá.... ps... s tymto čo hovorím niekedy mám aj ja problémy, ale.... skús sa prekonať
Napíš svoj komentár
Ak je absolútne dobrý a milosrdný, nemôže byť všemocný.
Čiže podľa tvojho názoru opakovane vyjadrovaného v nadpise nie je absolútne dobrý a milosrdný.