Pamätám si veľmi presne na jednu situáciu, ktorú som počas skúšky zažil na vysokej škole, ale ako prvý raz sa mi to stalo na strednej. Na jednu otázku som nevedel vôbec odpovedať. Neviem teraz s istotou, s určitosťou povedať, či som to len na vtedy zabudol, vypadlo mi to, alebo celkovo som o to nemal prakticky ani šajnu. Naozaj neviem. Laicky a po študentsky povedané, úprimne to skutočne myslím, myslel som si, že je koniec, nevidel som to nijako nádejne. Nebol som si v tej danej chvíli istý, a vôbec som nad tým nerozmýšľal, či som sa vôbec do toho pozrel aspoň, alebo nie. A na jednu otázku, ktorý som dostal, som odpovedal dosť ľahostajne, mysliac si, že vyvolám zdesenie vyučujúceho, ale na počudovanie všetkého moja odpoveď bola správna.
Celkom som sa vtedy prekvapil. Tak ma to prekvapilo, že ak mám povedať pravdu, mal som z nej celkom zlý dojem, ale nechcel som to dať najavo. Nikdy som nemal zlé známky, teraz nechcem rozoberať prospech ako taký, ale popri tomto všetkom som si uvedomoval niekoľko fantastických vecí, o ktorých chcem práve teraz dosvedčiť verejne tu na blogoch.
Čo mi teda z tohoto vyplýva, čo chcem napísať, nejaké mravné ponaučenie, alebo neviem proste. Boh dokáže všetko. On dokáže v tebe prehovoriť aj vtedy, keď totálne nič nevieš, ale veľmi v neho dôveruješ, a veríš, že to vynde. Samozrejme nie za cenu, že sa na vyučovanie, alebo na nejaký projekt nepripravím, a budem sa opopvážlivo spoliehať na jeho pomoc. To je naivita, ktorá síce môže fungovať, ale nemá to s dobrou vôľou nič spoločné, pretože človek pri svojom snažení má prosiť o dary Ducha Svätého.
A o zázrak prosiť vtedy, ak vyčerpal skutočne všetky možné jemu dostupné možnosti s nádejou dúfajúc, že zasiahne už len tá spomenutá vyššia moc, teda Boh určite. Ja ju volám mojim Bohom, ateisti definujte si ju ako chcete. Alebo lepšie povedané, hľadači, ako to povedal jeden filozof. Ja tomu verím a som o tom presvedčený. A práve vtedy, dokončím myšlienku, som celkom nerozvážne vyslovil správnu informáciu, o hodnovernosti ktorej som dosť pochyboval a veľmi sa bál, aby mi to nejako nepriťažilo v konečnom dôsledku, avšak moja odpoveď bola správna, neviem či ste napríklad zažili takúto situáciu vy.
Je to plný prejav dôvery. Neviem, či aj vy máte podobnú skúsenosť, ale u mňa to naozaj zabralo, a samozrejme, popri mojej hriešnosti môžem skutočne povedať, že Pán naozaj je živý Boh a robí zázraky, hoci nie som najlepší, nikdy som k nim ani azda nepatril, častokrát niektoré projekty totálne zlyhali, a ja som vlastne ani nevedel konkrétne spätne definovať, kto za to mohol. Či to bola možno moja neodbornosť v tej danej problematike, kde som sa v tom čase dostal, alebo napríklad v môj prospech, alebo neprospech, alebo neviem ako to mám pomenovať zasiahol Boh nejakým spôsobom, a potom som si kládol také špecifické otázky, typu....
Čo tu vlastne robím, na čo tu vlastne som, prečo som sa práve teraz v tomto čase ocitol na tomto mieste a možno prečo musím riešiť takéto šialené prípady. Priznám sa dosť ma to vyčerpalo.
Včera som sa večerom, už sú celkom pomaly chladnejšie dni, prejsť na priehradu. Bolo tam skutočne nádherné, o čom svedčila tak čudne pôsobiaca belasá obloha s jemným nádychom kopovitých mrakov, ktoré azda dotvárali celkovú tú atmosféru a to všetko, čo som práve prežíval. Skutočne ja len vrelo odporúčam nájsť si čas aj napríklad ísť na nejaké viac menej opustené, alebo teda osamotené miesto a v tichu popremýšľať.
Viacerí premýšľame len za počítačom, alebo v priestore, kde je veľa hluku, kde je veľa vecí pôsobiacich na nás, a my sa nevieme celkom dostatočne sústrediť na podstatu veci.
Či som bol v tom čase zmäteny, alebo ustarostený, keď som proste nevedel, čo má napríklad čaká na druhý deň, nieto ešte rozmýšľať o nejakej blízkej budúcnosti.
Záverom ešte asi tak v krátkosti čosi popíšem. Čo mi teda iné ostáva? Čo asi. Len veriť. Budem o to silne prosiť v kostole, keď plánujem ísť večer na svätú omšu a pýtať sa Boha, kde nájdem pokoj. Mnohí na toto nemyslia, a pritom taktiež sú nútení riešiť otázky života. Niekto na to nemá čas, ale neskôr asi zbadá, a toto všetko ho snáď dobehne ešte v tom pozitívnom slova zmysle.
Hnať sa neustále vopred, alebo bezmyšlienkovite, kde človek nemá čas sa napríklad zastaviť a reálne popremýšľať, čo bude pre mňa napríklad lepšie, čo sa mi viac hodí, porozmýšľať, čo mám viac počúvnuť, či rozum, alebo srdce, a z toho mi vyplýva teda len jedno jediné... Keď už nemám na čosi podobné odpoveď, viem, že On dokáže všetko.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
riddler
18. 9.sept. 2017 14:06
Čo sa týka tej pomoci v škole, tiež som čosi podobné zažil na strednej pri skúškach. Neviem,či to bol nejaký zásah zhora,alebo náhoda,nechcem nič s istotou tvrdiť,nech si to každý vysvetlí ako chce,len sa podelím so svojou skúsenosťou: losovali sme si témy z obálok, ja som podľa abecedného poradia šiel ako prvý a všetci sa tešili,že si vyberiem to najviac zložité,a im zostanú prijateľnejšie. Mal som z toho strach, večer pred tou skúškou som sa modlil,aj ráno, a ked vysypali obálky na stôl (všetky biele,úple rovnaké) presne som vedel, ktorú si mám vybrať. Akoby mi nejaký vnútorný hlas našepkával, alebo lepšie povedané kričal, že tamtú si vyber,na inú sa ani nepozri! Nechápal som,čo je to, či nejaká intuícia alebo čo,ale poslúchol som, vybral si ju a bola tam tá najlepšia téma
2
áno ano... ja som to zažil taktiež. dá sa povedať, že všetky skúšky ktoré som absolvoval boli niečo ako maturita, resp. mali presne ten istý priebeh... spolubratia pred kabinetom, po jednom dovnutra, potiahnutie si otázky, napísať na papier všetko čo som vedel, potom čakať kedy ma prof. vyzve.... ach.. to boli ináč super časy, hoci ja som tobral smrteľné vážne a mne sa stalo... poviem ti presne.... he... vedel som len jednuuuu jedinú otázku. mal som taký chaos z filozofie, pánečku, my sme mali 8 disciplín, som bol totálne vymetený z toho, a vedel som len jedinú otázku. bolo ich asi 30.... napriek všetkému práve ju som si vytiahol. vysypal som všetko čo som vedel aj nevedel, avšak pan profesor mi nedal spraviť skúšku... ono to zvlášť na takej škole kde som bol ja(knazsky seminar) sa to posudzuje azda trochu prísnejšie, nakoľko dôležitá je okrem štúdia aj formačná časť. mal som zmiešané pocity.... Veril som, že sa to utrasie, ale pánko si nedal povedať.... ach. ale život ide ďalej. napriek všetkému neprestávam dôverovať v jeho prozreteľnosť, a vidím, kam všade ma Boh umiestňuje.... je to pre mňa moc psychicky ťažké, ale snažím sa byť nad vecou. nech sa ti darí a veľa úspechov tam, kde sa nachádzaš
Napíš svoj komentár