Uznávam, že takéto vnímanie sveta, jeho zákonitostí je mnohým nie práve po chuti, a preto ich život vyzerá tak, ako vyzerá.Ako to myslím? Celkom jednoducho tak, ako to teraz uvediem v niekoľkých možnostiach.Napríklad.
Nekonečné rozchody s osobami, s ktorými randia, nezáujem o študijný odbor, ktorý študuje, čo je len na škodu pre neho, nič viac, ďalej pravidelné meškanie napríklad na niektoré dôležité či už študijné povinnosti, alevo na niektoré pracovné stretnuta a podobne by sme mohli vymenovať ďalšie faktory.
Alebo celkom slabý záujem napríklad o bežný domáci život. Sú osoby, ktoré nie sú schopné napríklad spraviť si po sebe základný poriadok. Toto je chyba. Neunúvajú sa napríklad prispieť k čomusi svojim podielom. Tam, kde chýba toto všetko, kde je proste absenca akéhosi poriadku, keď človek nemá nijako organizovaný život, neexistuje tam proste nejaký dobrý systém, potom tam teda nastáva celkový chaos, a najprv tam treba hľadať tú pôvodnú príčinu. Je možnože paradoxné, ale takto to naozaj funguje. Darmo niekto hovorí, že jemu nezáleží na vnútornom seba usporiadaní, ale potom to všetko aj tak vyzerá, prejavuje sa to tak v myslení, v konaní, vo všetkom. Áno, tento svet žiaľ, nepotrebuje duchovno. Výsledok je taký, že sa to vždy nejako odrazí neskoršie, a človek zistí, čo mu chýba.
Nedávno som si pozrel jednu internetovú diskusiu. Teda pred malou chvíľou. Tam, kde sa všetko kladie len to, čo človek dokáže, a bojí sa odkryť svoje slabiny, tam to nemá dlhotrvajúce korene, a takýto človek nebude nikdy šťastný. Šťastie je predsa to, čo máme spoločné pravdepodobne všetci ľudia na tejto zemi. Akým spôsobom ho dosiahneme, to je každého osobitná cesta. Toto sa nedá len tak ľahko podceňovať.
Nezdá sa vám, že práve zanedbávanie, azda tých naoko elementárnych povinností, zapríčiňujú vniknutie nových? Ak mám byť pravdivý, aj mne sa to stáva.
To sa stáva väčšinou vtedy, kedy u človeka nazval by som to tak, nastáva ten zlomový moment, kedy proste radikálne chce čosi ukončiť, čosi, čo konal možno automaticky, a už sa zo svojho vlastného rozhodnutia vychádzajúceho jedine z osobného vzdoru chce proste vymaniť, lebo nevidí v tom význam, avšak je to len jeho vnútorná rebélia, ktorá častokrát nemá racionálny podklad. Nehovoriac o to, že neskoršie sa možno k tej činnosti chce predsa len vrátiť, pretože zistil, že to tak nefunguje, ako si to predstavoval na začiatku
Vtedy už proste nekladie väčší dôraz na plnenie si svojich individuálnych povinností, už na to nekladie dôraz, nevidí v tom zmysel. Môžeme právoplatne nazvať takýto stav, možno okamih v živote, že človek si začína uvedomovať vážnosť situácie? Proste v živote takéto čosi prichádza, a v dospelosti možno aj doháňa, a stáva sa niekedy, že v tom, čo človek v mladosti zanedbal, v starobe je možno horlivý, a podobne. Isto tonie je zbytočné, to by som netvrdil, avšak príklad mnohých takýchto ľudí skôr, keď sa nad tým tak zamyslím, povedal by som, skôr to odrádza, akokeby ma to k čomusi priťahovalo. Pokiaľ, samozrejme, niekto nie je na tom, že sa vie k čomusi samostatne dopracovať, čo je podľa mňa dobrý systematický krok.
Úplne bežný obraz možno niektorých veriacich, ktorý trebárs v mladosti, často som sa nad tým zamýšľal, ako to vôbec môže len byť možné, teda v mladosti zanedbávali nejaké povinnosti, možno vieru, všetko čo s tým súvisí, možno si nechceli dať povedať od starších, možno neprijímali rady od iných v dobrom, a teraz, keď vlastne je rad na nich, a oni sú v pozícii, že môžu radiť, keď dokážu mať rozhodujúce slovo, zrazu proste vidíme, že ustúpili od toho, lebo zistili, že niečo nefunguje, a oni nevedia prečo. Tu vidím aj prípadnú absenciu viery, nejaký proste nedostatok. Tradičná viera neexistuje. Viackrát som sa aj o tom dočítal na tejto stránke, a je to pravda. Buď niečo veríš v srdci, alebo nie. Buď ťa to napĺňa, alebo nie.
Na záver ešte pár mojich myšlienok. Odpoveď je pomerne zložitá, pretože na správne riešenie niektorých vzťahov je istý postup. Pomôže akási napríklad, napadlo ma teraz, akokeby nejaká tá hĺbková analýza nášho života.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár