Toto všetko som menoval okolnosti, vďaka ktorým nebudem šťastný, ak budem vnímať len materializmus, a odsuniem na vedľajšiu koľaj Boha a všetko čo s tým súvisí. Raz to človeka aj tak dobehne, je to všetko len otázka času. To celkom určite. Boh nechce, aby sme boli neštastní, práve naopak. Máme dosť obmedzené myslenie, aby sme si vedeli niečo vysvetliť, to čomu nerozumieme, a čo sa teda píše v Písme a podobne.
Ak samozrejme máte na mysli, prečo Boh nezabráni rôznym nešťastiam, tak vedzte, že viera v Boha, všetko to, čo s tým súvisí, a to teraz nepriamo odpovedám aj na rôzne otázky, ktoré som dostal, tak odpoveď je taká, že viera ti nezaručuje v nijakom prípade bezproblémový chod života. Je paradox, že keby ste sa na toto opýtali starších ľudí, možno len naozaj nejaké mizivé percento ti odpovie, že daromná bola jeho viera, keď bol toľké roky za to všetko prenasledovaný a podobne.
Takto to vidím ja. Je veľmi naivné si myslieť, že duchovný svet funguje podľa tých istých parametrov ako materialistický. To predsa nejde dohromady. Je to omyl. To predsa vidíme na každom kroku. Ešte ale horšie mi pripadá, keď rôzne ideológie masovo čosi propagovali, a práve opak sa stalo pravdou. Nikdy takéto čosi nespravili človeka šťastným, a nikdy sa o to nepokúšali.
Preto to všetko, ten duchovný život bol nanešťastie veľmi efektívne zneužívaný od ľudí, ktorí mali v niečom moc, a vyznali sa do niečoho, čo proste vedeli sami ovplyvniť, jednak svojou možno prirodzenou charizmou, a jednak tým, že áno, pod ťarchou skutočných a presvedčivých dôkazov vieš čosi potvrdiť a dokázať.
Problémom dnešnej doby je práve to, že človek nedokáže na niečo čakať. Bezozmyslu vie čosi odsúdiť, hoci sa o tom dôkladne nepresvedčil. Čo by som chcel ešte opomenúť sú nasledovné fakty. Napríklad teda nevie byť trpezlivý, a chce na všetko dostať odpoveď, hneď, a keď ju nemá, nedostane, vysvetlí si všetko po svojom. Potom nastáva isté nedorozumenie, ktoré trvá istú dobu, ktoré sa môže ale nemusí skončiť nejakým vyriešením. Prejavuje sa to všade. Prejavuje sa to v rôznych diskusiách, kde človek nemá priestor dobre čosi vysvetliť, a už je atakovaný zo všetkých strán. Buď je príčina nepochopenie zo strany ostatných, alebo neprijatia istých faktov.
Samozrejme máme tu takých, ktorí si nedajú povedať. Vyžívajú sa priam v tom, že niekomu aj na základe istých ničím a nikým nepodložených informácii, či skôr lepšie povedaní dezinformácii dokáže niekomu veľmi znepríjemniť život.
My ho nevieme to štastie celkom dostatočne zmysluplne uplatniť na tomto svete, ale je to ešte celkom prirodzené, pretože sme obklopený množstvom čohosi, kde si nevieme proste vybrať, a právom takýto stav človeka zaženie do núdze slobodného výberu, ktorý je pre neho za istých okolností mimoriadne dramatický. K tomu samozrejme nepriaznivo vplýva a napríklad výber našich známych, ktorí sú viacmenej v úzkom spoločenstve s nami, a majú priamy či nepriamy, alebo teda významný vplyv na nás samotných. Nechceme ich v niečom akokeby sklamať, a preto radšej sa podvolíme, a naše argumenty pred nimi možno nikdy nevyslovíme. Postupne takéto nahromadenie si čoraz väčších nejasností, ale môže mať celkom dobrý záver, a nemusí to byť nič zložité. Takýto človek možno efektívne opustí všetko to, čo ho trápilo, nie postupne, ale naraz, kde si nahromadí teda všetky nejasnosti, ktorým si vie celkom isto správne vybrať a v tom danom procese rozpoznať mnohé chyby, ktoré ho v niečom znemožňujú.
Toto je zlý pohľad na ľudí okolo nás, pretože v tomto sa rodí tá nesloboda. Čím viac budeme v niečom ústretovejší, čím viac sa im nejaké šibalstvá prepečú od nás, a ostane to proste nepovšimnuté, nezačne sa to riešiť, tým bude len horšie. Práve toto vedia veľmi dokonale takíto ľudia využiť, a budú sa snažiť všetko zlé na nás zosielať. Možno vy mladšia generácia ste to isto nezažili, ale takéto formy, takéto praktiky proste pretrvávajú v spoločnosti dodnes, a je jedno v akej spoločnosti sa pohybujete.
Mám taký pocit, že čím človek má viac na výber, tým ho ti viac dostával do úzkych, a nevie sa správne rozhodnúť a dobre si vybrať. Čím človek sa proste snaží spravodlivo veci riešiť, tým viac sa znevažuje jeho dobré meno a česť.
No keď človek aj verí v Boha, nemyslite si,že veriaci to má vyhraté. Ani zďaleka. Vnímam to všade. Vnímam to tu, vnímam to vo svete, vnímam to samozrejme v duchovnom živote. Toto všetko je jedna veľká krížová cesta.
Celkom na záver ešte asi toľkoto napíšem. Takto to ja vnímam. Verte mi, veľmi dobre viem, o čom píšem, pretože takto som to prežíval aj ja. Napríklad keď som bol o čomsi skalopevne presvedčený, ale naozaj skalopevne, vždy sa do toho zamiešali okolnosti, či už priame alebo nepriame, odo mňa, alebo od toho okolia, ktoré mi celkom jasne znemožnili požívať isté dobrá, ktoré vyplývali z povahy danej činnosti, do ktorej som sa práve v tom čase púšťal.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár