Človek akoby prirodzene potrebuje z niečoho žiť. Z toho plynie potreba kdesi pracovať. Nie pre každého je to samozrejmosťou, pretože vidíme v spoločnosti, že nie každý chce pracovať. Samozrejme všetci sa chceme mať dobre, ale nie každý je ochotný pre to aj čosi obetovať a možno sa niečoho vzdať, čo mu je milé, a veľmi vzácne. Práve pre tento duchovný hendikep akýsi teda nedostatok to pre viacerých je celkom isto nemožné, a zvyčajne takýto postoj u druhých celkom isto nás môže odradiť, či skôr použiť niečo ako skvelý odstrašujúci príklad, že proste takýto typ človeka nechcem byť, a nechcem sa podľa tohoto v žiadnom prípade riadiť.
To je samozrejme ešte ten lepší prípad, pretože človek naozaj svojou vynaloženou prácou, a zarobenými peniazmi vie uskutočniť a zrealizovať niektoré svoje plány, túžby predsavzatia, a z toho vyplývajúce povinnosti jednak voči štátu, voči možno svojej rodine, a podobne.
Viacerí práve tomu nerozumejú, že zarábať, pracovať je normálne, čosi prirodzené a úplne samozrejmé, a z toho plynie logicky aj výplata pre človeka. Mnohí sa napríklad aj boja istej šance, ako som to naznačil v predchádzajúcom blogu. Boja sa, že azda o nejaký ten čas sa bude mať lepšie, len si to napríklad po mnohých neúspechoch, ktoré takto zožal celkom isto nevie dobre predstaviť, a práve toto v ňom vytvára akýsi rovnovážny postoj k niektorým skutočnostiam.
Napríkad takým, že stačí mu to čo má, on chce byť skromný. Nie je to celkom pravda. g A preto ostane tam, kde dostane možno peťkrát menej, za rovnakých podmienok, a on je spokojný, že má aspoň stabilitu.
Ďalej je to veľký extrém, o ktorom sa dočítam v nejakých náboženských literatúrach. Že peniaze, hmotárstvo, materializmus, ktorý aj ja spomínam, ale v úplne inom význame, zotročia človeka, spravia ho naopak neslobodným, úplne ho spútavajú, zatvárajú do akéhosi falošného sveta ilúzii, a zvyšuje sa mu tak jeho nezdravé ego, ktoré potom neskôr môže dávať okázalo najavo.
O čo teda ide. My všetci máme istý cieľ, teda aspoň by sme ho mali mať. Aj mnohí veriaci sa boja, že keď budú úspešní, pokiaľ vážne berú život, že práve ten materiálny úspech je prekážkou v nasledovaní Krista.
Určite mnohí poznáme stať, možno nepoznáme, preto to spomeniem, kde Ježiš v evanjeliovej stati priamo vyzval bohatého mládenca, aby sa vzdal toho čo má, a aby ho nasledoval. Stať pokračuje akýmsi mládencovým precitnutým zármutkom, pretože mal mnoho bohatstva.
Ak by som ďalej pokračoval, pridal by som teraz komentár, ktorý som napísal pod túto celkom dobrú a zaujímavú anketu. čítam niektoré komenty ako nie kazdý má vztah k nim, a ich netreba. Obyčajne to hodnotia ľudia, ktorí sú študenti, a nevedia čo je skutočne pracovný život a čom všetkom to je. Poprípade osoby, ktoré naozaj žijú zo dňa na deň, ale vôbec sa nesnažia, aby pre seba spravili čosi lepšie, a aby sa mali lepšie, ako sa majú. Peniaze nie sú všetko, to uznávam, ale sú odmenou za vykonanú prácu.
Na záver ešte zopár mojich osobných postrehov by som chcel vyjadriť. Je celkom určite škoda, že najmä v duchovnom živote hraju negatívnu ba priam deštruktívnu úlohu. Hovori sa, teda jedno príslovie spomína, že peniaze kazia charakter. V súčasnosti zarábam naozaj veľké peniaze, a nemôžem povedať, žeby mi kazili charakter. Všetko je to otázka osobného individuálneho prístupu k životu, uvedomenie si jeho veľkej hodnoty a pochopenia, že cieľ je len jeden, ale prostriedky sú mnohoraké. Napriek tomu stále som ostal tým, čím som bol. Aspoň zatiaľ, ale neverím, že by sa to nejako extrémne zmenilo, aj keď pravda je taká, že mám ešte osobné nejaké tie ambície, ktoré plynú z veľkých výziev čosi dokázať. Potom pravda môže nastať dvojitá situácia. Buď je človek naplnený, alebo práve naopak, úplne vyprázdnený. Aj jeden aj druhý príklad ale na druhej strane vnímam ako extrém.
Vyslovil som mienku bezprostredne po prijatí výplaty, že peniaze sú diablove hovná. Za tým si stojím. Jedine človek, ktorý je duševne a duchovne nevyvážený ním táto otázka značne zatrasie. Ten, ktorý nedokáže s nadhľadom prijať mnohé výzvy, a bezhlavo a bez akéhokoľvek racionálneho premýšľania nedokáže čomusi odolať, kde sa v niektorej oblasti treba zdržať a čo i len nakrátko pouvažovať. Asi toľko som dnes chcel napísať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
nie nie.... nevidím ironiu. pokiaľ sa vieš odosobniť, vieš prijať aj zlé, ale aj dobré, a najmä zostať človekom. je pravda že teraz čo mam sa mi v minulosti naozaj ani nesnívalo, ale snažím sa žiť pri zemi. mne nekazia charakter, všetko je otázka tvojmu vzťahu k nim, ak ich vnímaš ako obeživo, ako niečo prostredníctvom čoho chceš niečo dosiahnuť kúpiť.
3
@fragile. ja ju tam tiež nevidim, vôbec, a ja ti prislobie trochu poupravím. Poupravim tak ako by to malo vyznieť všeobecem: Peniaze nekazia charakter, peniaze charakter odhaľujú. Presne ako v prípade autora a mojom prípade tiež, charakter nekazia.
5
Hej, tak ja sa nechcem hadat ani byt neprijemny Ale pochybujem, ze hocikto aj z tych ludi, ktorym peniaze charakter kazia, sa sami citia tak ze "preboha, moj charakter sa prave teraz kazi" - prave preto, ze taku zmenu si clovek na sebe nevsimne a radsej si gratuluje, ze jeho charakteru sa peniaze nedotkli. ^^
Napíš svoj komentár
Naozaj tam nevidis tu ironiu?