Nedá mi aby som ešte nepridal zopár mojich myšlienok na túto tematiku. Akurát  sa rozhodujem, celkom nepriamo, pretože to nezávisí samozrejme len odo mňa a od mojej vôle a môjho chcenia, ale zohrávajú tam aj iné elementy úlohu, čo by som mal robiť večerom, keďže je dnes sobota a krásny deň.

Ako teda spomínam v nadpise, pálime mosty za nami. Tento výrok celkom isto spočíva v tom, že človek, ktorý si niečím prešiel v živote, prežil nemenej dôležité chvíle a momenty. A nastala pravda dvojaká situácia. Buď sa k tomu chceš opätovne vracať v nejakej podobe tebe vlastnej. To je ešte tá možno lepšia, alebo príjemnejšia varianta. Alebo naopak. Nechceš sa k tomu vracať, je ti to na škodu čo i len pomyslieť, chceš sa toho nadobro zbaviť a podobne.

človek kadečo vymýšľa, a myslí si, že keď niečo vyšlo napríklad nejakému môjmu kamarátovi, alebo niečo spozoroval u známeho a podobne, musí to za každú cenu vyjsť aj mne. Teraz sa nebudem zaoberať tými klasickými myšlienkami, či človek na to má alebo nie, pretože všetci máme na všetko, len človek je determinovaný nielen vlastnými schopnosťami, ale aj vonkajšími vplyvmi, ktoré proste vplývajú na nás. Napríklad darmo máš nejaké auto, keď si nevieš natankovať palivo. Bude ti to v garáži a nepohneš sa nikde. Akurát zrána som si umýval auto, celkom dôklade. Jeden elektrón je síce dosť zaondiaty, ale kašlem na to. Pohoda. He. Vnímam to teda ako výzvu, alebo ako nejakú prekážku? Neviem sám. Neriešim. Spravil som čo som mohol, bližšie sa k tomu vrátim azda o týždeň, ak na to budem mať čas, to neviem ešte. 

Pre niekoho je zdolanie nejakej prekážky nepredstaviteľná prekážka, o ktorú sa síce posnaží, ale nevidí to reálne, a celkom isto to v polovici boji, na začiatku, alebo na konci zdá. Proste nevytrvá, a vzdá to, prehrá to ešte pred jej ukončením.

A niekto práve naopak, mnohé prekážky vidí a vníma ako akúsi šialenú výzvu Výzvu o čosi zabojovať a popáliť si prsty. Možno v tom vidí nejakú perspektívu do budúcna, pretože otvorili sa mu nejaké možnosti, a práve toto si vybral. Mnoho ľudí nemá na výber. To poznáme, túto klasickú poznámku. Nemá na výber pri škole, lebo tomu nerozumel. tak šiel na takú, ktorá je najbližšia jeho bydlisku. Možno preto, aby sa čo najrýchlejšie dostal z nej domov, možno preto, aby lepšie potrafil. možno preto. lebo k nej vedie lepšia infraštruktúra, a teda prelínajú sa tam možno nejaké obchodné cesty. 

Takto asi nejako uvažovali približne ľudia v minulosti, v podstate takto uvažujeme s istými obmedzeniami, či skôr s istými variantami dá sa povedať že dodnes. Má to celkovo svoj význam, pretože človek naozaj potrebuje vnímať ten čas, ktorý niekde strávi ako celok. a nie ako čakanie na niečo, čo síce príde, ale medzitým prejde mnoho času, ktoré mohol možno oveľa efektívnejšie využiť, a on to možno vôbec tak nespravil.

Na záver ešte niekoľko záverečných pripomienok. Spočiatku si to neuvedomuje, ale veľa času takto pretečie, a človek žije buď v minulosti, alebo prítomnosti. Je krásny deň, síce horúco ale aj ja myslím, kam sa vyberiem večer. Možno mám nejaké plány, ktoré možno vyndu, a možno budú celkom isto aj naďalej akési prázdne alebo teda nenaplnené plány, ktoré sa teda mohli uskutočniť, a z nejakého dôvodu sa ony neuskutočnili.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár