Na margo tohoto nadpisu by som chcel nadhodiť kontra nadpis, nad ktorým mnohí vôbec neuvažujeme. Veľmi sme si osvojili toto príslovie, a preto zámerne som si ho zvolil za nadpis môjho popoludňajšieho článku.
Mnoho ľudí je zranených akýmisi životnými neúspechmi, a preto používame slovné spojenia, ako.... najradšej by som teda tie mosty za mnou spálil. Alebo. Všetko zlé spomienky najradšej hodím za hlavu. Zajtra je lepší deň, a nebudem myslieť na to, čo bolo dnes. Deje sa to samozrejme práve vtedy, ak nám niečo možno extrémne nevyšlo, možno sme do toho dali príliš málo nášho osobného snaženia, a práve preto je výsledok taký aký je. Že teda všetko okolo nás nás rujnuje, všetko nás bolí, všetko nás trápi, a my málokedy prežívame akési osobné šťastie prameniace práve z nejakých dielčích úspechov, ktoré sme zaznamenalo v poslednom období či už v pracovnej pôde, alebo v škole.
Práve v takýchto klasických životných situáciach sa preto stáva, že teda pálime mosty za nami. Chceme v istom období života začať inú etapu. Prejavuje sa to napríklad zvolením nejakého študijného programu, o čom sme pevne presvedčení, že sa tým chceme zaoberať aspoň určitou dobou, možno nie celý život, ale proste ako to príde.
A je to správne. Pretože potom človek zistí, že ho to nebaví, začne hľadať akosi celkom isto prirodzene iné alternatívy, o ktorých si teda začne myslieť, že práve tie ho začnú baviť, a stanú sa náplňou jeho života.
Áno, človek by mal vedieť, že niečo je dobré v istom životnom období čosi zanechať, a začať akokeby budovať niečo iné. Možno to dokončiť a práve ukončiť to nie vtedy kedy cíti, žeby to mal ukončiť, ale oveľa skôr, aby sa vyhol akejsi blamáži, ktorá by ho skor či neskor mohla napríklad dostihnúť, a bolo by to človeku naozaj ľúto.
Práve preto túto možnosť ľudia nevyužívajú, pretože nevedia dostatočne odhadnúť svoje možnosti, a myslia si, že ľudia okolo nich zmýšľajú podobne ako oni. Majú možno aj celkom dobrý úmysel, ale zabúdajú, že v spoločnosti tichých ovečiek sa stále vyskytne nejaký dravý vlk, ktorý im to celé chce veľmi úspešne prekaziť, a spraví naozaj všetko preto, aby to prekazil, pretože škodoradosť je najlepšia radosť.
Ak dokážeme vybadať kohosi takého pri sebe, naozaj všetko treba za nami spáliť. Oheň je živel, ktorý reálne aj fyzicky existuje, hoci plameň nedokážeme chytiť, len nás popáli. Preto mnohí z nás sa veľmi radi zahrávajú s ohňom, práve preto, lebo dostatočne nechápu ešte jeho nepriaznivé účinky, kde môže byť dobrý sluha, ale zlý pán.
Na záver ešte niekoľko myšlienok. Mnohí nemáme odvahu čosi zanechať, pretože sme s tým nejako duchovne spojení. Nahovárame si že toto je naša životná šanca, pričom pravda je tá, že okolnosti, ktoré nás zadržiavajú v tom našom stave v akom sme, len veľmi zhoršujú náš všeobecný rozvoj.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár