Sadám opäť za počítač po veľmi krátkej prestávke, aby som opäť čosi zo seba vypotil. Dnes to nebude nič extra náročné, len také jednoduché rozprávanie o mojich najskromnejších radostiach v živote.

Ako som minule v blogu spomenul, mne veľa ku šťastiu netreba. Stačí, keď si zasurfujem na internete, aby som si popozeral nejaké pekné autá. BMW si ešte drží stabilnú cenu, dosť je aj drahé nejako, ale zato mercedes, a najmä Audi A6 na autobazári cenovo veľmi príjemne prekvapil. Ten starý model mi moc nereže, ale pekné je samozrejme. Odporúčam pre milovníkov áut si to obzrieť. Nie sú samozrejme najnovšie autá, ale oplatí sa ich popozerať. Potom som šiel pozrieť záhradu.

S potešením, s radosťou a skutočne hrejivým pocitom na srdci som si v duchu skonštatoval, že Pán Boh mi udeľuje pekné dary na mojom obrobenom políčku. Mám doslova zábavu, keď sa môžem takto nenáročne postarať o záhradu. Nič extra, pravda. Mám z toho nefalšovanú radosť. Síce väčšiu radosť by som mal, keby konečne začalo pršať, lebo toto sucho neveští nič dobrého podľa mňa. Zápasia s takýmto nepriaznivým počasím mnoho ľudí. Zavlažovať záhradu je síce normálna starostlivosť o to svoje, ale lepšie, oveľa potrebnejší by bol nejaký dobrý, svieži, zúrodňujúci dážď. Keď sa už o to jedná, všimol som si za ostatný čas, že u nás, na južnom Slovensku najmä. vie len dvojako pršať. Buď sú to kvapky, ktoré nestoja za nič, alebo je to zdrvujúci dážď, ktorý pobije úrodu, a strhne nezrelé plody zo stromu. A pričom sa človek obáva, čo sa to vonku za kalamitu deje. Potom sa bojím ísť po daždi pešo, lebo je človek kvalitne zašpinený. Takéto sú dneska výkyvy počasia. O tom, že trpí isto aj statok, zvieratá, snáď netreba ani hovoriť.

Dneska pojdem večer do kostola. Budem sa v tichosti modliť, a prosiť veľmi za zúrodňujúci dážď, ktorý je fakt veľmi potrebný. Nie je nič nepríjemnejšie, ako horúce počasie, kde sa človek nevie nejako schladiť. Potom človek len tŕpne, veď mnohí o tom vieme, či sa nestrhne nejaká nepríjemná búrka, ktorá nepoteší nikoho. Je skutočne veľmi sucho. Skutočne veľmi chýba, pretože slnko pomaly ale isto začína nepríjemne pripekať, a teda pravda je taká, že bez toho dažďa je to fakt o ničom. Dneska, ale vlastne už minule som spozoroval jednu zaujímavú vec. Na ohnisku, teda tam, kde pálime odrezané konáre zo stromov a podobne, mi vyrastajú patizóny. Neviem si to nejako pádne vysvetliť. Áno, logicky sa mohlo, a teda aj isto stalo, že semená sa ujali kdesi na okraji políčka, paradoxne tam, kde sa stúpa, ale úrodu na tomto mieste som skutočne nečakal. Porobil som chatrný poriadok, a odišiel som domov zo záhradky.

Hneď mi spontánne napadli slová Pána Ježiša z evanjelia, ako zrno, ktoré padlo do dobrej pôdy, prinesie niekoľkonásobnú úrodu, spomína skutočne veľké čísla. Keď to poviem biblickým slovníkom, a čiastočne aj poľnohospodárskou terminológiou, som prekvapený, že vlastne budem zbierať tam, kde som nesial, a žať, kadiaľ som nerozsýpal. Teda naplnili sa biblické slová opäť. Hoci si musím priznať, že v inom kontexte, ale to je detail. O to väčšiu mám radosť. A to celé ohnisko je obrastené kvetmi z patizónov, z čoho som prekvapený, že ako sa to tam vôbec moholo ujať.

Na druhej strane, neviem, tí, čo majú radi záhradkárčenie, a majú k tomu pozitívny vzťah, istotne mi dajú za pravdu, že patizón je taká úžasná plodina, ktorá sa vám urodí doslova všade. Podobne je to s tekvicou. Jedinou nevýhodou patizónu je jeho mierne tvrdý kôrovitý obal na povrchu, preto pri spracovaní sa tažšie krája. Ale na duhej strane nepotrebujete vôbec nič hnojiť, ani sa o to nejako špeciálne starať. Nepovažujem to ani za potrebné. Práve to je na tom to podstatné, a dobré. Na pestovanie v malom by som to preto vrelo odporúčal, lebo nemáte s tým minimálne, dá sa povedať že máte nulové náklady. Žiadne chemické zásahy do pôdy neuznávam. Burinu si odtrhnem rukami, nebudem ani nejakú chémiu, a všetok ten nezdravý, škodlivý materiál dávať do pôdy.

Jedinú terénnu úpravu som spravil ešte pred sadením, a síce, keď som len začal plieť políčko, a nič viac. Prekvapilo ma to. Starostlivo som sa snažil pekne obkopať okolie, aby burina mi nezahltila všetko takto nasadené. Veľmi som ale v túto letnú záhradkársku sezónu v očakávaní, či mi vzídu dyne červené, ktoré som si posadil tento rok ako druhý krát v sezóne. Tie pred rokom mi nestihli vzísť. dôvod? Žartovný. Jedol som dyňu, bolo leto, tak nejak júl, neviem. Potom ma napadlo, že zrniečka by som mohol posadiť hneď do políčka, iba zo srandy. Aj mi vzišli, ale iba rastlinky, nič z toho aj tak nebolo. Ale za pokus to stálo.

Alebo mi napadli ďalší slová. Žneš tam, kde si nesial, a zberáš kdeš si nerozsýpal. Ešte si aspoň v duchu predstavujem, že si namontujem nejaké to zavlažovacie zariadenie, ale nechce sa mi do toho extra investovať. Predstavoval som si to niečo ako peknú fontánku napojenú na hadicu, ktorá bude pekne rotovať kdesi v strede políčka, a takto zavlažovať úrodu. Už sa na to budem len prizerať, a tešiť sa z takýchto jednoduchých vecí.

Bože, ďakujem ti za všetko, čo si mi požehnal. Je dobré, keď vidíme, ako pekne sa staráš o nás, a požehnávaš nám všetko potrebné, a užitočné pre náš život. Len škoda, že viacerí si to neuvedomujú, lebo v dnešnej dobe nič nie je automatické. Prajem krásne, teplé, slnečné dni, a aby sa všetkým darilo. Nech milosť božia vo vás bohato prebýva, aby sme neustále chválili, ďakovali a odprosovali Pána za všetko, čo sa deje v našich životoch. A tak len zopakujem slová žalmu, ako jedno veľké prianie nás všetkých. Pane, navštív našu zem, a požehnaj je rastliny.

 Blog
Komentuj
 fotka
alpynus  26. 5. 2012 15:48
čo by sa stalo, ak by sa slovo boh napísalo iba tak obyčajne, bez zdôraznenia prvého písmenka?
 fotka
vreskot000  27. 12. 2018 15:59
@alpynus nikdy to neurobím
Napíš svoj komentár