Ako človek, ktorý sa pozerá na svet očami, kde v rovine miery patrí človeku spravodlivosť, miernosť, tolerancia, schopnosť načúvať iným, schopnosť porozumieť niektorým zásadným otázkam, kde vidíme nedostatok toku informácii, vedomostí, ktoré z nejakých príčin nechceme zaznamenávať, vie, že je potrebné, aby sa mladý človek dokázal dobre a zrozumiteľne vyjadrovať.
A práve mnohí toto nedokážu. Mnohí nedokážu sa vyjadriť na elementárne témy, kde nie je potrebné nijaké abstraktné myslenie, kde stačí mať zdravý sedliacky rozum. Mnohí rozumejú matematike, jej zložitým výpočtom, majú celkom dobré vedomosti práve na tieto dôležité celkom exaktné vedy, čo samozrejme nepopieram, pretože to potrebné je, avšak potrebnejšie v reálnom živote je vedieť predovšetkým správne, aktuálne, a najmä bez strach a v čo najlepšej miere flexibility zareagovať na potreby doby, aby sa proste nestalo, že budeme žiť v nejakej domnienke, že všetko okolo nás je buď správne, dobré, alebo je niečo stále za potreby meniť, a človek takto je nespokojný.
Je potrebné stále niečo meniť? Je potrebné, aby človek naozaj z každej strany bol akokeby pod paľbou, a bol terorizovaný? Terorizovaný za svoj názor, alebo skôr by som to nazval akýsi mentálny deficit vyjadrenia svojho vlastného názoru, ktorý je určite veľmi potrebný.
Máme tu teda , ako som sa to snažil naznačiť, celkom isto, dve tendencie, a to je to, že teda človek buď je s niečím klasicky súhlasí, všetko s tým, čo to obnáša, alebo v zásade s niečím nesúhlasí. V podstate je to logické, pretože človek sa má možnosť vyjadriť medzi dvoma možnosťami predovšetkým slobodne, a má si stáť za svojím názorom, čo je poväčšine dnes už vnímané ako niečo, čo začína byť problémom. Problém aj v tom, že človek stráca v sebe akokeby to právo, že vieme si stáť za svojím, a nesprávame sa ako ovce.
Možno to znie ako nejaká slovná hračka, ale nie je to jednoduché. Ale problém je, že keď s niečím v zásade nesúhlasí, čím viac je o svojej pravde presvedčený, tým viac je paradoxne ticho. Ticho kde nechce vyjadriť svoj názor, pretože človek sa azda bojí tlaku okolia.
A ak sa mám vyjadriť k tematike, tak napíšem tak, ako som to napísal do ankety. Všetky štyri by som si vybral, pretože v sebe skrývajú čosi viac, než si myslel autor tých tém, a ľudia okolo, ktorí to vyberali. problém ale stredoškolských štúdii je ten, že v podstate na literatúre a hodine slovenčiny a v živote... proste nikdy nerozoberá nejaká zmysluplná filozofická téma, tematika, ktorá naozaj človeku niečo môže dať zdravé, dravé, dobré, spravodlivé do života, kde proste aj bude rozumieť, bude rozmýšľať nad tým, čo píše, čomu sa teda v tej danej vete tematicky venuje, pretože hodnotenie je veľmi subjektívne. Druhá vec.
Sloh je dobrý nato, aby sa proste ten osemnásťročný adolescent dokázal jednak správne vyjadriť azda k nejakej aktuálnej celospoločenskej tematike a problematike, a jednak tak, aby získal nadhľad. v tomto školstvo citeľne mentálne zaostáva, a práve preto sa maturitné témy odsúvajú nabok a po roku, čoby po krátkom čase od maturity a celého toho kolotoča ostávajú bokom a nepovšimnuté. Teda bola by potrebná poriadna reforma školstva, pretože tu ide o akúsi reformu skôr myslenia a celej koncepcie, aby sme neprodukovali žiakov, ktorí v indexe budú mať jednotky, alebo priemer veľmi dobrý s prípadným prospel s vyznamenaním, alebo prospel veľmi dobre, ale tak, aby niečo z toho duchovného si proste odniesol do života, kde bude z toho čerpať predovšetkým mentálne. asi tak.
Čo by som spomenul na záver. Mnohí nechápu a nechápali nikdy, o čom konkrétne je pedagogika vo svojej podstate, a nielen vo svojom študovanom odbore, čo sa naplno prejavuje neskúsenosťou pedagógov, najmä aj pri tvorbe niektorých tém, ktoré nesúvisia napríklad s realitou v živote, čo sa človek bežne stretáva, a niektorými jednak duchovnými, alebo celospoločenskými problémami, ktorým je potrebné čeliť možno v oveľa väčšej miere, ako tomu bolo do onoho času.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár