Pedagogické radosti II

Rád by som ešte pre krátkosť času, ktorá mi zostáva pridal niekoľko mojich zamyslení, ktoré chcem vyjadriť v tomto nasledujúcom článku. Ak to mám napísať, vyjadril by som sa tak, že je veľká škoda v súčasnosti, kde proste človek nie je vedený k ozajstnej láske k pedagogike, ktorá je veľmi komplexný vedný odbor, ktorý v podstate je o tom, ako sa človek má správne vychovávať a správať jednak v spoločnosti, ako má teda pôsobiť, a ako teda má zaujať stanovisko k témam, ktoré sú pre spoločnosť aktuálne, a má dbať na svoj všetranný a harmonický rozvoj.

Tu by som opomenul akúsi neschopnosť mladého človeka vyjadriť sa aktuálne k nejakej téme. Zabúda sa, že naša práca, a všetka činnosť, ktorú človek robí, sa nemá merať akosi kvantitatívnym, ale kvalitatívnym vyjadrením.

Napríklad k prvej téme mi chýba hlbšia duchovná a ľudská spojitosť, ktorá by celkom isto jasnejšie a konkrétnejšie definovala, napríklad v čom by mal byť základný zdravotnícky výcvik povinný.

Mnohí nevedia podať laickú prvú pomoc (pracujem v zdravotníctve) a je pravda, že niekedy naozaj vo vypätej situácii človek nemusí naozaj akosi ako sa hovorí flexinbilne, a flexibilnejšie zareagovať, a nemusí v danej chvíli naozaj vedieť ako sa má správať, a ako sa má vlastne celkovo zachovať. Pokiaľ my nebudeme dbať o to, aby sme boli v prvom rade ľuďmi, ktorí si proste ctia, uznávajú, vyznávajú nejaké dobré a zmysluplné hodnoty, ktoré ozaj svedčia o tom, že .... toto naozaj žijem, tomuto naozaj verím, a pred časom som uveril, aby človek nebol proste zaskočený akýmsi nezdarom, vonkajším tlakom, kde sa človek môže napríklad zmeniť vyslovene zo dňa na deň. Proste niekedy z naozaj vyslovene ochotného a živého človeka sa môže vykľuť akosi jedinec, raz som to nejako spomínal v mojom príspevku, kde človek razom prestane mať o svoj odbor záujem, čo by som sám definoval ako začiatok konca. 

Práve sa to deje preto, lebo človek nie je vytrvalý, a chce všeličo nanovo skúšať, a v ničom, alebo pramálo v niečom chce naozaj vytrvať do akéhosi prirodzeného konca. Je jasné, že človek sa v živote stretne s mnohými problémami alebo výzvami, skôr by som to takto definoval, kde bude musieť flexibilne zaujať svoje osobné, špecifické stanovisko, ktoré bude definovať jeho individuálny prístup, a na základe tohoto prístupu naozaj môžeme povedať, že áno, toto je on, toto je jeho približná charakteristika. Zámerne som sa vyhol teraz akémusi slovnému spojeniu dokonalá, alebo presná charakteristika, pretože v živote je máločo presné, dokonalé, máločo podľa našich dokonalo nedokonalých predstáv, a to všetko preto, lebo človek robí veci...

Robí vecí tu a teraz, nezamýšľa sa, že sa treba poučiť z chýb z minulosti, nevracia sa k nim. Biblické spojenie mi hovorí, že kto položil ruky na pluh, nazad nech sa už neobzerá. To je samozrejme chápané z celkom odlišnej pozície, to mi je jasné, ale keď sa na to pozeráme z bežného pohľadu človeka, ktorý sa borí v živote, a je denne skúšaný a vyzývaný kadejakými výzvami a podobne, naozaj sa nemám za sebou obzerať? Ja to vnímam, teraz mimo biblického významu len opomeniem, že človek práveže sa má obzerať akosi dozadu, pretože len vtedy, keď si akokeby rozanalyzuje, trochu ťažšie slovo som teraz použil, keď si proste človek niečo naozaj vo svojom vnútri začne bližšie špecifikovať, vtedy človek naberá jasný pohľad, ktorým sa má uberať, a vtedy sa mu proste tie jeho obzory rozšíria, aby mohol flexibilne zareagovať na akési novšie výzvy a potreby doby jednak, a jednak akési potreby v tej danej spoločnosti, do ktorej patrím, kde študujem, kde pracujem, kde žijem, a zdieľam všetky tie radosti a starosti, ktoré patrí k žitiu života.

Záverom spomeniem toto. Toto je kardinálny problém, kde človek chce robiť všetko, a pritom vie máločo, má pramálo odborných vedomostí, ale veľa vie len teoretizovať, nevníma akési súvislosti, a nevníma správny tok informácii a nezaznamenáva ten priebeh udalostí, ( teda na akýsi sled, ako to nasleduje po sebe) na ktorý by sa proste mal zamerať, aby vedel jasne povedať, v čom som postúpil kdesi, v čom som možno zlyhal, a v čom som sa posunul vpred so svojimi schopnosťami, a kde som dokázal napraviť to, čo nebolo dobré. Toľko som chcel napísať do tohoto komentáru.

Zdieľaj článok na facebooku
64 odoberateľov

Komenty k článku