Ešte by som teraz pridal ďalší článok, pretože ma zaujal opätovne jeden blog, kde som sa dočítal, ako si dobre treba plniť svoje sny. Napadlo ma teda niekoľko otázok. Je dobré naozaj všetko dopodrobna si splniť čo sme si pred časom predsavzali? Ako to teda myslím.

Mnohí z nás sme, alebo nie sme ctižiadostiví, čo znamená, že potrebujeme čosi k svojmu životu aj napriek tomu, že nás to bude stáť možno nemalé úsilia, a na tej našej ceste bude stáť mnoho prekážok. Či už z našej strany, alebo zo strany druhých, poprípade k tomu môžu celkom isto dopomôcť okolnosti, ktoré môžeme alebo nemusíme považovať za akýsi druh náhody. Zamyslel som sa aj napríklad nad tým, či práve tie prekážky, ktoré teda nám bránia akokeby vo výhľade na náš pomyslený triumf, nie sú jedným z tých vztyčných bodov, akokeby nejakými stimulačnými prvkami, ktoré nám poskytujú v priamosti návod, ako čosi, čo sa práve chystáme konať, môžeme spraviť oveľa lepšie, možno nejako chutnejšie, efektívnejšie, a možno aj jednoduchšie, než sa to na prvý pohľad dá. Možno aj tie prekážky sú potrebné na to, aby nás v niečom proste zocelili, čo sa tiež celkom isto môže zísť do budúcna.

Áno, aj my počujeme často v našom okolí, ako máme upustiť od nášho konania. Pripadá mi to celkom isto ako niečo, že sme vystavení dvom exrémom. Buď teda sme príliš namyslený, možno sebavedomý, a z toho samozrejme plynie aj to, že človek má lepšie možnosti, 

Myslím si, že keby sme si dávali skromnejšie a reálnejšie ciele, lepšie by sa nám žilo. To ale mnohí nerobíme, a práveže naopak, robíme presne opačne. To je to, čo som opisoval v blogoch dozadu, že človek sa pomaly ale isto stáva frustrovaný ani nie tak z nejakého neúspechu, ako z toho, že sa nám zase nepodarilo dosiahnuť to, na čo nemáme, čo by som vystihol približne ako hlavný dôvod a príčina nášho neúspechu na poli pôsobiska, kde sa aktuálne pohybujeme. Náš život by bol tým pádom myslím si, omnoho kvalitnejší. Mnohí si myslia, že keď budeme mať napríklad titul pred sebou, najlepšie pred menom a aj za menom, tak náš život zrazu bude jednoduchší, čo celkom isto nie je pravda. To ešte celkom isto neznamená veľa, aj keď rozhodne má to svoju váhu, ako sa hovorí.

Lenže mnohí sme ctižiadostiví, a chceme to, na čo nemáme. Nemáme priamoúmerné ciele, nie sme dostatočne vybavení a vystrojení napríklad takou trpezlivosťou v očakávaní čohosi, čo má nastať, a čo celkom isto dobre ovlyvní naše smerovanie, len treba na niečo počkať. Miesto toho mnohí skúšame kadejaké bočné finty, ktoré vedú k jednému jedinému, a to k nášmu sklamaniu, nášmu rozčarovaniu, a nekonečných otázkach, prečo sme si radšej nedali pozor, že teraz by sme to spravili možno rozvážnejšie a podobne. 

Takto pomaly plynie život. Viacerí z nás chceme bez akéhokoľvek úsilia, pretože sa zľakneme výzvy, ktorá takpovediac stojí pred nami, a my zrazu nevieme čo s tým, a opätovne cúvneme pred nejakou možnosťou výberu, ktorá dobre vystihuje naše šance. 

Plníme si teda svoje sny? Takýmto spôsobom asi ťažko. Mnohí nemáme proste ten cit seba poznania, pretože sme sa nikdy nesnažili svojími silami sa zdokonaľovať v úsilí o poznanie dobra a pestovaní si svojich vlastností. Miesto toho sme dali príležitosť azda našim neprajníkom, aby poukazovali na naše slabé miesta, ktoré koniec koncov každý jeden z nás má, to je bezpochyby.

Lenže keď budeme zveličovať, a teda aj poukazovať na naše sny, ktoré nie sú uskutočnené, kde je proste malá šanca čosi dosiahnuť, budú sa nám celkom iste druhí smiať. Toto nie je poznanie seba samého ale by som to skôr nazval vykročenie, alebo pošmyknutie sa na nejakej rovnej ploche. Isteže, názor iných ľudí pri našom napredovaní a predovšetkým by som chcel ešte povedať že nasmerovaní, nie je v nijakom prípade akýmsi rozhodujúcim činiteľom, aj keď myslím si že v poradenskom procese dosť účinný a výnimočný, minimálne v tom, že ak sa nám proste niečo nezdá, tak aspoň viem sám na sebe oceniť to, že toto jednoducho nechcem, a toto proste nie je cesta pre mňa samotného, než by som si to akokoľvek sám želal. 

Ale človeka to celkom iste vie zraziť k zemi. Avšak ani to nie je na škodu, pretože práve pri takýchto situáciach človek dokáže nájsť predovšetkým seba samého, a postupne búrať ten múr nekonečných bariér, ktoré si nastaval svojou vlastnou ctižiadostivosťou, kedy jednoducho konečne pochopil, že na mnoho nepríjemných vecí sa dá pozrieť aj z iného uhla pohľadu, a že nie všetko je také hrozné ako sa zá byť, ale samozrejme to platí aj opačne, nie všetko musí byť hneď  také jednoduché, ako sa to na prvý pohľad zdá. Klame nás jednoducho reklama, ktorá zdôrazňuje, že všetko je také jednoduché, rýchle, možno lacné, bezchybné, pretože toto sú atribúty, ktoré sa nedajú celkom isto skĺbiť do jednej šance.

Na záver napíšem toľkoto viet. Pokiaľ budeme poznať seba samého, bude sa nám jednoduchšie žiť. Možno nebudeme mať všetko, čo chceme, a po čom túžime, ale budeme mať to, čo potrebujeme. Mnoho nepotrebných vecí aj tak časom upadne do zabudnutia, a ostanú celkom isto nevyužité.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár