Pokračujem v ôsmej sérii tohto článku. Aj zlo je na niečo dobré. Samo o sebe nie je príjemné, ale keď je potrebné na to, aby si si niečo uvedomil a ozrejmil, tak lepšej, liečivejšej cesty asi ani niet.

Znie to síce tvrdo, nepadne to dobre, ale vedzte, mám svoje skúsenosti. Byť otrokom prianí niekoho druhého, byť otrokom svojej prehnanej aktivity a preukazovaniu dobrodenia, lásky, nezištnosti niekomu, kto si to dostatočne neváži, a následne ani nezaslúži, je skutočne zbytočná strata, mrhanie vzácnym časom.V dnešnej dobe sa predsa dá investovať aj do oveľa príjemnejších vecí, ktoré sa ti vrátia využité nazad, a získaš dobrý pocit.

Preto vyzývam všetkých mladých, aby nie do druhého vkladali svoju nádej, ale jedine modlitba, ktorá najmä v čase tiesne ťa prinúti kľaknúť na kolená a rozjímať nad nejakým obdobím, ktorým si si prešiel.

Ale prídeš nato aj sám, a zrazu zistíš, ako si sa aspoň výrazne posunul zase vpred. Bolo to síce nepríjemné nakopnutie, ale zo skúseností viem, že také je vždy najúčinnejšie. Je zaujímavé v dnešnej dobe, že cesta za dobrom je vyplnená veľkým rizikom. Všade si ohrozený. Všimni si napríklad, že keď chceš spraviť nejakú dobrú vec, keď chceš zrealizovať nejaké potrebné, užitočné, ušľachtilé plány, vždy ti to niekto prekazí. To je znak, že si na správnej ceste. Skutočne.Vypni. Odreaguj sa. Nemysli na ďalekú budúcnosť, keď nemusíš, lebo častokrát si potom doslova privlastníš svoje myšlienky, a budeš v nich žiť.

Uvedom si, že v tebe koluje energia, ktorú treba pozitívne využiť. Len reálne, práve prítomné udalosti snami dokážu robiť zázraky. Tým spôsobom, že vypustím z hlavy minulosť a podobne. Stačí, keď si uvedomím, že je Boh pri mne, a že mám zopár ľudí, s ktorými sa zhodnem. Ba viac. Ale nespustime sa ani do pasivity. Nepovedzme si, že Pán Boh automaticky za mňa spraví, pretože tým pádom sa zbavujeme akokeby nejakej zodpovednosti, ktorú vložil Boh do nás.

My sme spolupracovníkmi Ježiša. On nás síce nepotrebuje, ale my potrebujeme Jeho. My sme nepatrný prach na púšti. Ale dajme si otázku, keby si každé zrnko povedalo, že odo mňa nič nezávisí, čo keby si to povedali všetky zrniečka v púšti, čo by z nej ostalo? Pomalým, hoci aj ťarbavým krokom postupne, blížme sa ku Pánovi, a tak ako píše Sv. Písmo, aj nám budú pribúdať sily, hoci neustále stúpame vyššie. Zistil som postupom rokov, že skutočne je pravda, že Boh nemá takú priamu úmeru, akú máme v matematike my. Preto sa darmo modlíš o niečo megalománske, ktoré je nereálne. Hoci každý z nás podvedome potláča svoje túžby. Ale na druhej strane, ak nám život nevychádza podľa našich predstáv, myslím si, že je na mieste, sem tam adresovať do neba nejakú zdravú výčitku.

Aby Boh videl, že nám na tom záleží. Keď si nad každým neúspechom na druhej strane len budeme hovoriť, že takto to chcel Boh, a nemáme chuť, vôľu, nechceme sami od seba zabojovať, vtedy sa celé naše kresťanstvo dá sa povedať stane bezpredmetným. Nielen výhra, ale aj prehra patrí k životu. Veď keby Ježiš chcel, v momente by zostúpil z kríža a porazil všetkých svojich vrahov.

Pozeral, a premýšľal som pri adorácii. Monštrancia s Eucharistiou bola zahalená bielym priesvitným závojom. Tajomstvo Jeho prítomnosti. Aj Ježiš bol trápený na krížovej ceste. A Otec bdel s ním počas posledných chvíľ Pána. Nespomenieš si na bolesti, lebo už vďaka božej milosti boli potreté liekom od Pána, ktorý ti ponúkol už vtedy, keď si ani nedúfal, a zrazu len prišla úľava. Nespomeniem si na deň 12.6.2007, a nebudem mať žiadne spomienky viac, ktoré ale viac ako kedysi inokedy oživili sa práve v tieto dni, keď moji spolužiaci sú čerství primicianti, novokňazi.

Dodnes neviem, či som obdobie na strednej prežíval s akousi budúcou vášňou k povolaniu, alebo som žil v mojich predstavách. Koniec koncov, spomínam na ten rok veľmi dobre, lebo som na veľa vecí až, čo je paradox, iba po rokoch prišiel. Áno, vtedy keď s akousi zatrpknutosťou a veľkým smútkom som posledný krát zatvoril dvere na izbe v kňazskom seminári a s milión nezodpovedaných otázok som si to namieril domov.

Vtedy sa pripodobňujeme na jeho obraz, a On sám nás postupne tvárni na taký obraz, akým nás chce mať On sám, a určite nám samotným to bude len na úžitok. Teraz by som rád nakoniec podotkol slová zo sv. evanjelia podľa Lukáša, Maj na pamäti, a síce, že...“ kto vami pohŕda, mnou pohŕda“. Lk, 10,16.
Na druhej strane biblické texty, ktoré častokrát si nevieme niektoré state vysvetliť sú pre nás zahaleným tajomstvom. Jeho logika je odlišná od našej, a preto nechápeme úmysly a životné údery.

Práve preto sa vyskytuju veľké nedorozumenia a nepochopiteľné vzbury, v ktorých sa ocitáme. Bojím sa, keď niekto kričí pri nešťastí, "kde je teraz Boh, keď ho najviac potrebujem?" Uvedomujem si postupne aj ja, že som sa v mnohých podobných situáciách takýchto ocitol. Ale podobné čosi máme zaznamenané aj v dejinách. Si vezmite. Židia boli vyvolený národ. A predsa boli nenávidení v druhej svetovej vojne. Nechcem to tu rozvádzať do nejakých dejinných podrobností, to nechám na iných, a na rozhodnutí samotného Boha, ale tak spontánne ma napadlo. Nehcem rýpať, ani provokovať. Ale predstavte si. Tento národ na súde sa spýta Pána jedinú otázku. "Kde si bol, keď sme ťa najviac potrebovali vo vojnách, a keď vznikol ten nenávidený holokaust?"

Hoci je ťažko a nepríjemne, možno so zmiešanými pocitmi o takýchto skutočnostiach hovoriť, a premýšlanie o takýchto veciach vie poriadne jatriť staré rany, to dosvedčujem. Radosť mi to teda určite nespôsobuje. Na druhej strane uvedomujme si každodenne, že predsa On je vo mne. Uvedomil som si minule, čo môžu asi znamenať slová, ktoré počujeme na sv.omši z úst kňaza. "pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam".

Netúžiš sa skrývať, bývať iba v chrámoch, v srdci všetkých nás, chceš mať bohostánok. Super myšlienka. Je to stať z jednej piesne, ktorú som sa naučil v škole. A tiež, ako spomína, Pavlov list, a síce, pamätajme, že...“ utrpenia tohto času nie su hodny porovnávania sa s budúcou slávou, ktorá sa má na nás zjaviť“
Nech Duch Boží veje neustále nad vašim životom, a aby ste boli štastní!

 Blog
Komentuj
 fotka
munchausen  28. 6. 2012 07:51
Počuli sme slovo Pánovo. - Bohu vďaka.

Skvelé, myslím, že lepší blog som od Teba nečítal!!!
 fotka
medicus  1. 7. 2012 22:31
Páči sa mi, ako si prešiel k blogom, kde sa snažíš priniesť niečo pozitívne, také podporné pre čitateľov, aby to nevzdávali, aby nehľadali vo všetkom negatíva ...
 fotka
vreskot000  13. 3. 2020 17:37
@medicus napriek tomu, že som ti neodpísal hneď, prepáč, ak to čítaš, ďakujem ti
Napíš svoj komentár