V druhom dieli tohoto článku by som sa chcel zamyslieť nad tou skutočnosťou, či niekto nutne potrebuje robiť akési pokroky, či nie je niečo lepšie nechať v akomsi stereotype, a či nutne musíme niečo stále nachádzať, objavovať, prichádzať na nové a novšie inovatívne metódy a kadejaké finty, aby sme držali ten pomyslený krok s dobou, ktorá nás naozaj núti robiť veľké kroky, bez ohľadu ale na to, či na to sme alebo nie sme pripravení, či teda máme určité parametre a predpoklady na to, aby sme obstáli v nejakej skúške, alebo nie.

Nad posledne menovanou skutočnosťou by som sa chcel nateraz pozastaviť, a venovať mu priestor a gro vmojom článku. O čo teda ide. 

Pokrok v ľudskej spoločnosti si niekedy mylne predstavujeme, že vždy a za každých okolností musíme niečo stále inovovať, tvoriť, niečo akosi dolaďovať do výslednej finálnej podoby, aby to mohlo uspokojiť širokú verejnosť.

Málokedy sa zamyslíme nad skutočnosťou, či nie žiadúce a dobré, správne, primerané, a dôstojné ľudskému postaveniu, robiť nejaké pokroky, a či nie sú vytvorené akosi umelo, tendenčne, či majú nejaký zmysel.

Väčšinou sa to spája prirodzene celkom s peniazmi a inými finančnými výhodami, či už v krátkodobom, alebo dlhodobom horizonte. Či na niečom naozaj zarobím, alebo prerobím. Takéto kalkulácie sú v ekonomike akosi prirodzene nepostrádateľné, a sú veľmi potrebné, pretože ušetrené finančné prostriedky by sme mohli ešte ináč využiť, než to využijeme, poprípade to presunieme kdesi do akejsi finančnej rezervy, z ktorej by sme mohli v budúcnosti pre všetko možné a užitočné čerpať. To sa týka aj jednotlivca, nielen nejakým megalománskych projektov, o ktorých bežný človek azda nemá ani páru, a nevidí v tom zmysel. Človek sa viac menej stráca pri kadejakých nových pojmoch, pri pokrokoch, ktoré súvisia s napredovaním spoločnosti, a musím teda nutne skonštatovať, že nie všetko nám osoží, a je na prospech.

Kedysi naozaj sme si obstarávali niečo, čo je nevyhnutné, a dnes pod vplyvom marketingu, a veľmi silného, veľmi silnej pôsobnosti, naozaj nevieme, prečo si niečo chceme kúpiť. Obyčajne je to preto, aby sme sa v niečom akosi dorovnali okoliu, aby sme niečo nezmeškali. chceme niečo prirodzene vyskúšať, ale aj tak to nemá dlhodobú trvácnosť. Má teda zmysel niečo drahé si poriadať, pokiaľ s tým nepočítame do akejsi dlhodobej perspektívnej budúcnosti, hoci vieme, že súčasná dynamická doba takéto pružné myslenie viac menej nepovoľuje?

Problém je, že niekedy to, čo vnímame, vnímame povrchovo, a čo je na obale. Výtvarný dizajn produktu nie je rozhodujúci, a predsa je to niečo, čo je akési podmanivé. Je toto pokrok ľudskej spoločnosti? Na aké atribúty a paramtetre by sme sa skôr mali zamerať, aby sme našli primeranú odozvu.

Často zabúdame, že mali by sme pri pokroku ľudskej spoločnosti myslieť aj na ľudskú dôstojnosť, ktorá má v spoločnosti nezameniteľné postavenie, a predsa je častokrát tak veľmi znevážená, a čo je zarážajúce, je to veľmi zanedbávané už v školskom pedagogickom prostredí, kde si myslia, že pokrok ľudskej spoločnosti dosiahneme iba vzdelaním, učením sa akosi na kvantá. Na každý predmet kategoricky dve knihy, ktoré som osobne nikdy do školy nenosil až na malé výnimky, a predsa sme sa dokázali niečo aj dlhodobo naučiť to, čo bolo najpotrebnejšie, a čo som potreboval tam, kde sa to odo mňa vyžadovalo.

Záverom poviem toľko, že pokrok v spoločnosti nemusí nutne znamenať len neustále sa niečomu učiť. Človek nie je stavaný stále len niekde napredovať, ale aj stáť na jednom mieste nie je celkom žiadúce. Pretože nenaplnené potreby v živote človeka môžu nás v konečnom dôsledku stále len frustrovať, že už mám predsa toľko a toľko rokov, a stále som sa v niečom akosi nezlepšil, hoci niektorí sú vpred, alebo vzad míľovými krokmi. Toľko som chcel povedať. 

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár