Keby sme tento pojem vnímali, a celkovo sa naň nazerali v inom meradle, než má význam v súčasnosti, zistili by sme, že by sme boli oveľa šťastnejší ako sme. Práve kôli nej mnohí ľudia trpia. Trpia právom, zaslúžene, alebo trpia práve naopak, neprávom a celkom nezaslúžene.
Azda najdokonalejšie to vystihujú stránky Písma Svätého, teda je to téma, ktorú azda neobídem pri každom jednom písaní mojich článkov. Je to preto, pretože všetko sa začína pri Bohu, a všetko sa pri Bohu končí, presne ako to hovorí múdra veta, a síce Ja som alfa a omega, začiatok a koniec, Pán času i večnosti. Tam je o láske povedané azda všetko, a ako prejav najväčšej lásky považujeme to, že Syn prišiel od Otca na túto zem, aby nás vykúpil, a svoje dielo dokonal na dreve kríža, a následne vstal z mŕtvych, udalosti, ktoré si o pár dní bude pripomínať celý kresťanský svet.
Túto skutočnosť si práve pripomíname v aktuálnom pôstnom období, a samozrejme v oveľa väčšom meradle napríklad na tajomstvách svätého trojdnia, ktorým vstupujeme takto do veľkonočného obdobia. Práve zajtra sa začína veľký týždeň, kde si pripomíname triumfálny vstup Pána dbo Jeruzalema, a všetky okolnosti neskôr, ktoré sú zakončené nanebovstúpením do neba. Čo chcem na okraj duchovným príspevkom o tomto povedať?
Že väčšej lásky naozaj niet, a že všetko to, čo vnímame len našimi očami bez poznania pravdy sú len prázdne slová, a v skutočnosti nevieme, čo naozaj láska znamená. Určite, Pán Boh daroval toto všetko aj čo prežívame, nám, ale cieľ je iný. Taký, aby skrze aj túto pozemskú lásku sme sa naozaj posväcovali, zjednocovali, zdokonaľovali, vytvorili duchovnú jednotu, ktorú budeme plne zažívať v nebi. Na toto všetko slúži pozemská láska, ktorú si mnohí zamieňame so všeličím iným, a ktorá je dosť degradovaná na rôzne hriešne príležitosti.
Ak sa teda mám vrátiť k pôvodnému statusu, veľmi dobrému, ktorý som teda zhliadol, dodal by som azda toto ešte. Dokáže dobre a kvalitne pomotať hlavu, potvrdzujem to. Avšak nie vždy je to tak. Napríklad v skupine Elán, ktorú som istý čas počúval, a vtedy som prichádzal na mnohé súvislosti, kedy som si prechádzal istým veľmi význačným obdobím v mojom živote, Vašo Patejdl spieva pieseň Nepriznaná.
Neviem či si počul o tejto "notoricky" známej piesne. Prečo to spomínam. On vo svojej piesne, nazval by som to v niečo ako v akejsi dokonalej "úvahe" o láske zachádza oveľa ďakej, kde menuje menom nepriznaná lásku, ktorú nosíme hlboko v srdci, kohosi, komu sme to nikdy nepovedal. Samozrejme mal tu na mysli len tú ľubostnú lásku. Či už to opisoval na základe vlastných skúseností možno zo svojich mladých čias, kedy ho možno niečo trápilo, a na základe tejto skúsenosti a skutočnosti to vlastne položil na papier, zložil tú pieseň, ktorá očaruje ešte aj dnešné generácie, alebo to napísal celkom všeobecne, jedno viem celkom isto. Má v sebe hlboké duchovné posolstvo, ktoré zomkýna ľudí k poznaniu pravdy, aby sme boli k sebe pravdiví, úprimní, a aby faloš nemala miesto. Tá aj tak vypláva na povrch, aj keby sme nechceli, pretože dlhodobo niečo zakrývať a potláčať v sebe nevie nikto, a málokto dokonale vie zahrať akési falošné divadelné predstavenie, v ktorom hlavnú úlohu hrá predovšetkým falos, neúprimnosť, azda zlomyseľnosť, zákernosť, možno čiastočne naivita, možno hrubosť, klamstvo, znôžka nerestí, ješitnosť, egoizmus, a ešte by sme mohli mnoho vlastnosti vymenovať.
Ako teda spomínam teda, tú vystihol uplne perfektne, a myslím si, že tá, v úvodzovkách " nepriznaná" je ešte oveľa väčšej miere intenzívna ako tá prvá. Možno to viacerí z nás zistili. Prvá naozajstná, alebo máš na mysli prvá... vieš, človek niekedy nemyslí racionálne a prikláňa sa k sentimentalite, ktorá spôsobí to, že človek úplne stráca hlavu a nevníma realitu života, ktorá sa nachádza okolo neho.
Čo teda by som spomenul ešte na záver tohoto článku. Práve tu sa človek môže dostať do akejsi pasce, keď nie je na akejsi duchovnej úrovni. Všetok to svetské ho napokon môže dobre len zruinovať, ak nestaval na pevných základoch. Taký, ktorý zabudol používať rozum, a zistil, že mnohé veci sú mu len na obtiaž, a nie na potešenie a radosť. Toto všetko sú trpké plody nášho egoizmu, egocentrizmu, subjektivizmu, nášho individualizmu, našich obmedzených predstáv, pokrivených charakteroch, nedokonalosti nášho myslenia, zľahčovania si niektorých dôležitých vážnych životných okamihoch, a práve naopak, zveličovania niektorých maličkostí, ktoré nie sú podstatné pre život, ale práve vďaka svojej materialistickej povahe človeka dokážu veľmi sputnať svojimi okovami, že človek je v tom uväznený, a nevie sa sústrediť na podstatné veci vo svojom živote. V návale zbytočných činností celkom isto zabudne na to najdôležitejšie a najpodstatnejšie, ale to asi tak býva.
Čo teda dodať na záver tohoto článku. Toto človeka môže paradoxne dobre sputnať, a dostať do svojich pazúrov, kde spôsobí nejakému človeku, možno viac zameranému na citový život a podobne akúsi traumu, ktorá môže mať ďalekosiahle následky, a ktorá môže spôsobovať neprimerane veľa bolestí, než aké by si naozaj malo dostať. Častokrát človek nevie dosť efektívne vykľučkovať z takejto pasce, z takejto nepeknej situácie, a čím viac sa o niečo snaží, tým azda horšie pre neho.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár