S niektorými pasážami súhlasím s niektorými nie, ale to je normálne, pretože diskusia nie je nato, aby sme vždy kladne vyjadrovali sa na adresu kohosi, čo čítame možno na prvý raz. To nie je ani o tom, či sa človek urazí, alebo neurazí.
O čo ide vysvetlím v nasledujúcich riadkoch. Život samozrejme prináša mnohé situácie, kde človek sa raz cíti vyslovene mizerne, a raz nadpriemerne. S tým súvisí aj častá formálna otázka najmä pri stretnutí azda po niekoľkých rokoch na niektorých výnimočných stretávkach, ktoré majú naozaj výnimočnú atmosféru, a na ktorých sa človek naozaj cíti opravdivo bez príkras akejsi sentimentality naozaj dobre.
Pri formálnych či neformálnych stretnutiach pokiaľ nemajú akýsi rozvrhnutý harmonogram, človek sa obyčajne pochváli s tým, čo sa mu podarilo v uplynulom čase. Už menej sa samozrejme budeme chváliť azda našimi nedostatkami, nejakými menšími alebo väčšími neúspechmi, teda všetkým tým, ktoré v konečnom dôsledku zapríčiňujú státie na jednom mieste bez toho, aby sme sa teda niekam smerom dopredu pohli. Obyčajne je to tak, že človek si niekedy rozleje svoje srdce, vyžaluje sa a vyrozpráva.
Je to celkom isto užitočná forma akéhosi rozhovoru, kde sa človeku uľaví. Mnohí to vnímajú ako sťažovanie si na niečo, ale každý tomu ináč hovorí.
Je to všetko preto, lebo na mnohé nedorozumenia sa častokrát pozeráme z pohľadu nášho egoizmu. Zámerne som použil slovo egoizmu, a nie pojem "z nášho pohľadu" ako by sme azda prirodzene očakávali, pretože o toto tu ide.
Mnohým nám nezáleží na tom, ako sa niekto cíti, pretože sa necítime my tak. Nastanú teda prirodzene dve situácie. Buď sa nám počúva niečo dobre, je to pravda prirodzene pozitívne, je to teda dobré, celkom isto nás to obohacuje vnútorne, alebo práve naopak. Všetko je tak negatívne, zle ladené, častokrát sme jednoducho skleslí, dosť nás to unavuje a vyčerpáva, najmä, ak sme empatické typy, a všetko chceme hneď na mieste vyriešiť.
Azda naivné typy si myslia, že tým niečo získajú. Pretože niekto veľmi rád zneužíva kadejaké informácie na to, aby zo seba robil akéhosi zveda a vyzvedača, a teda v konečnom dôsledku tomu druhému dosť môže morálne poškodiť. Načo to potom je dobré? Kto je teda na vine, a ako sa proti tomu možno akosi uchrániť? Lenže problém je, že nie naivní ľudia majú problém, ale tí, ktorí stoja v opačnom garde. Dosť často je to zneužité práve proti nim, čo prirodzene veľmi zle vplýva na ich celkový stav.
Niekto naozaj sa potrebuje vyrozprávať, a ten druhý to zneužije voči nemu. čo potom. čo sa to vlastne stalo, že z nás sa vytráca táto prirodzená empatia, to, že sa dokážeme veľmi neprirodzene doslova až choro vyžívať v komsi, kto stojí oproti nám a menuje nám čo všetko ho trápi. Tu nejde o to, že sa chce sťažovať, ale preto, lebo človeku verí, že sa mu uľaví, a dokáže ho pochopiť.
Na záver chcem ešte čosi dodať. Mnohí to nanešťastie zneužijú ale to nechám na svedomí každého z nás. Závisí všetko len na tom, na akú stranu prirodzene sa pridáš, a či ostaneš tým čím si.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár