Ponímanie času

Opäť som si nebol celkom istý, aký asi nadpis by som zvolil do tohoto môjho večerného sobotného blogu, pretože prečítal som si celkom dobrý článok, a pokúsim sa opätovne napísť nejakú recenziu. Chcel by som čo najlepšie využiť ešte čas, ktorý mám pred sebou, a myslím si, že mali by sme efektívne využívať čas, aby sme nemali nevyužité časové priestory, aby sme nemrhali časom.

Viacerí ľudia, ako som sa dozvedel, nemáme radi čas. Ani ja nie, to sa priznám, a mám na to celkom logické dôvody. Každou minútou, hodinou, dňom, si uvedomujem, že je to celkovo dosť náročné, keď so predstavím, ako som to vnímal napríklad pred takými desiatimi rokmi, keď som neriešil ešte také životé otázky, ako riešim napríklad teraz. Veľakrát som si ešte máločo neuvedomoval, neuvedomoval som si, že všetko okolo mňa je veľmi vzácne, a hodnotu toho človek pochopí, až keď to možno nemá. Sám som, a to sa priznám, neveril, že nastanú také situácie, ktoré nastali, a oni naozaj nastali, až som sa tomu divil.

Boli proste niektoré dosť prelomové obdobia môjho života. Pamätám sa, dám to trocha do súvisu, sme sa na strednej učili, že niektoré mechanizmy, stroje, ktoré sa v strojníctve, alebo hutníctve a podobne využívajú, sa nikdy nevypínajú, a oni bežia roky. Nevedel som si to celkom jasne predstaviť, ako približne a na akých pracovných metódach a postupne to všetko funguje, ale ono to naozaj funguje. Napríklad taká vysoká pec, kde sa pracuje a podobne, reálne nemôže nikdy vychladnúť, a preto sa v nej nonstop pracuje, beží to roky, je to v podstate nepretržitá prevádzka. Myslel som si spočiatku, keď som sa o tom učil, že predsa to nie je možné, a že predsa to je inak, ako sa to viem teraz dočítať, ale ono to je presne tak, ako to je opísané, nič viac.

Mnohí majú doslova paniku, keď napríklad niečo zmeškajú, ale pričom o nič také veľké nejde. Pričom, je to paradoxné, ale nevnímajú realitu, že ostatné a veľmi dôležité im preteká pomedzi prsty, a im je to jedno, je im to ľahostajné. Je nám viacerým ľahostajné, ako vplyvom materializmu sa ničia vzťahy, vďaka ktorého neblahého vplyvu čoskoro človek ostane sám so svojimi myšlienkami, keď mu neostane nič iné.

Napríklad ako teraz. Uvedomujem si, že deň je fakticky za mnou, a mne sa zdá, že som azda len pred hodinou prišiel domov, pričom tomu tak bolo naposledy včera večer. Čas je veľmi vzácny. Mnohé veci odkladáme na pozdejšie, a myslíme si, že potom to bude predsa len jednoduchšie vyriešiť, že potom sa to nejako upresní. Čím dlhšie čosi odkladáme na neskoršie, bude len horšie.

Niekto meria všetko len na prežité zážitky, ale nie na to, čo mi to dalo. Čas vníma proste materialisticky, ale nie duchovne. Ako to myslím? Jednoducho. Žijeme len tu a teraz, už si kým máš čas, nemáš čo stratiť, žiješ len raz a podobne. Podľa mňa blbosť totálna. Prečo by sme si mali vždy a za každú cenu len užiť, a využiť všetok voľný čas len na niečo, čo nám druhý diktuje, a ako sa jemu zapáči. Presne toto je trend dnešnej spoločnosti, kde ten, kto si neužíva, je nenormálny, ten, ktorý je triezvy v uvažovaní a konaní, je považovaný za váhavého, ten, kto chce dôvody vysvetliť racionálne je častokrát terčom kritiky alebo výsmechu a podobne.

Čo je to za trend, ktorý je tu teraz? Všetko merať cez peniaze, všetko do posledného centa minúť predovšetkým na nejaké vyslovené hlúposti, a pred druhými sa ukazovať, na čo všetko ja mám, ale keď sa na to pravdivo pozrieme, veľa krát človek hladoval, aby raz mal to, čo má, ale problém je, že sa z toho nijako neteší, a nerobí mu to proste radosť. O čom to potom je? Je to človeku na radosť, alebo načo? Vidí v tom nejaký zmysel do budúcna, vie tie myšlienky si zachovať aj pre budúci čas, alebo nie? Potom sa človek zbadá, keď postupom času si bude analyzovať niektoré skutočnosti, a bude ich vyhodnocovať ako záporné stránky svojej osobnosti. Že čo som mohol spraviť, a som nespravil. Naozaj je to tak, že nevyužitá príležitosť človek mrzí, taká, ktorá sa viacej krát nezopakuje? 

Možno to aj tak malo byť, ale to všetko je len subjektívny pohľad, nič viac. Aké bude mať pritom pocity. Bude to pocit úspechu, alebo nejakej nedostatočnej nedokonalosti, kde sa necítil pri tom rozhodovaní dostatočne slobodný.

Je to pravdepodobne skôr naopak. Neprináša mu to takmer žiadne, potešenie, a postupom času to vníma ako jednu veľkú ťarchu a ťažobu, ktorej by sa veľmi rád chcel zbaviť, pretože zistil, že veci proste sa majú celkom inak, a nie je to také jednoduché, ako sa na prvý pohľad spočiatku zdalo.

Na záver napíšem v krátkosti ešte niekoľko myšlienok na zhrnutie tohoto článku. Pochopme, že aj strata jednoducho patrí do nášho života, aby sme v tej nevplnenej brázde niekedy konečne našli a spoznali predovšetkým samého seba, pretože toto viacerým nám chýba. Sme všetkým iným, len tým, čim sme nie sme. možno krkolomná myšlienka, ale v podstate pravdivá. V spleti tej dokonalosti, za korou sa naháňame, ktorú máme pred očami, prehliadame úplne banality a jednoduchosti, na ktorých sme radšej mali spočiatku stavať. 






Zdieľaj článok na facebooku
62 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Verdamt

    26 ročný muž
    Pustina pri Trnave.

    Najprv by si mal dokázať, že čas existuje.
  2. 2
    Vreskot000

    31 ročný muž

    odpoveď na tvoju otázku je jednoducho a zmemorujem ti poučky z fyziky strednej. zakladna fyzikalna veličina je... hmota priestor čas. neoddelitelnou súčasťou hmoty je pohyb v priestore a čase. to je učivo stredoškolskej fyziky
  3. 3
    Verdamt

    26 ročný muž
    Pustina pri Trnave.

    Nechcem poučku. Chcem dôkaz. Nemôžeš dokázať existenciu ani jedného z tých troch.
  4. 4
    Marcello1111

    30 ročný muž

    @verdamt
    pre nás kresťanov je to samozrejme, ako to funguje, dovolím si dať link, ako sme k tomu prišli a čomu veríme, je to tak jednoduché... :)

    Keby bola hmota a priestor, ale žiaden čas, kedy by ste ich umiestnili? Nemôžete mať čas, priestor alebo hmotu nezávisle, oni musia vzniknúť súčasne. Biblia odpovedá v menej ako 10 slovách:
    “Na počiatku“, tu je čas, “Boh stvoril nebo“, tu je priestor “a zem“, to je hmota. Tak máte čas, priestor, hmotu, vytvorená trojica trojíc. Ako viete, čas je minulosť, súčasnosť, budúcnosť. Priestor má dĺžku, šírku, výšku. Hmota je tuhá, kvapalná, plynná. Máte trojicu trojíc vytvorenú okamžite a Boh, ktorý ich stvoril musí byť mimo nich. Ak je limitovaný časom, On nie je Bohom. Človek, ktorý vytvoril napr. tento počítač nie je v počítači, nemení čísla na obrazovke, ok? Boh, ktorý stvoril tento vesmír je mimo vesmíru. On je nad ním, za ním, v ňom, skrze neho, On ním nie je ovplyvnený....atď
    viac:
    http://modlitba.sk/?p=10122
  5. 5
    Verdamt

    26 ročný muž
    Pustina pri Trnave.

    @marcello1111
    Neodvolávaj sa na slová, nechcem slová... nič neznamenajú...
  6. 7
    Marcello1111

    30 ročný muž

    @verdamt
    ja som kresťan katolík a pre mňa je slovo Božie zákon, ono bolo na počiatku a to slovo bolo Boh...
    ak si neveriaci hľadaj pravdu, aby aj tebe slovo niečo znamenalo...
  7. 8
    Vreskot000

    31 ročný muž

    @verdamt neodvolávaj sa na slová, na čo sa máš odvolávať? ako by si nemohol dokázať čas? človek prirodzene starne. to je dôsledok postupu času. hádam 90 ročný starec( skoro ako môj starký) nemôže vyzerať ako ja ktorý mám 31. ano vzhľadovo, ani fyzicky, ani nijako. takto to chcel Boh. Sú veci, zákonitosti života, ktoré nevieš zmeniť. to je ponímanie času. ČAs prirodzene nevidíš, ale hádam si môžeš domyslieť, že napríklad teraz den sa trochu predlžuje. ako pozerám z okna, ešte nie je ani súmrak. teda je vidnejšie ako v decembri a je február v plnom prúde. v decembri o takomto čase bola dávno tma ako v rohu! aký dôkaz ešte chceš? lebo nechápem celkom presne. ale Ďakujem Ti za názor
  8. 9
    Verdamt

    26 ročný muž
    Pustina pri Trnave.

    Opisuješ svoje vnemy... okej... Žiadny z nich sa nedá dokázať. Skutočnosťou je len to, že vnímame. Všetko ostatné (napr. predmety vnímania) je len domnienka a povera/viera.