Vreskot000: Ponímanie času

Opäť som si nebol celkom istý, aký asi nadpis by som zvolil do tohoto môjho večerného sobotného blogu, pretože prečítal som si celkom dobrý článok, a pokúsim sa opätovne napísť nejakú recenziu. Chcel by som čo najlepšie využiť ešte čas, ktorý mám pred sebou, a myslím si, že mali by sme efektívne využívať čas, aby sme nemali nevyužité časové priestory, aby sme nemrhali časom.

Viacerí ľudia, ako som sa dozvedel, nemáme radi čas. Ani ja nie, to sa priznám, a mám na to celkom logické dôvody. Každou minútou, hodinou, dňom, si uvedomujem, že je to celkovo dosť náročné, keď so predstavím, ako som to vnímal napríklad pred takými desiatimi rokmi, keď som neriešil ešte také životé otázky, ako riešim napríklad teraz. Veľakrát som si ešte máločo neuvedomoval, neuvedomoval som si, že všetko okolo mňa je veľmi vzácne, a hodnotu toho človek pochopí, až keď to možno nemá. Sám som, a to sa priznám, neveril, že nastanú také situácie, ktoré nastali, a oni naozaj nastali, až som sa tomu divil.

Boli proste niektoré dosť prelomové obdobia môjho života. Pamätám sa, dám to trocha do súvisu, sme sa na strednej učili, že niektoré mechanizmy, stroje, ktoré sa v strojníctve, alebo hutníctve a podobne využívajú, sa nikdy nevypínajú, a oni bežia roky. Nevedel som si to celkom jasne predstaviť, ako približne a na akých pracovných metódach a postupne to všetko funguje, ale ono to naozaj funguje. Napríklad taká vysoká pec, kde sa pracuje a podobne, reálne nemôže nikdy vychladnúť, a preto sa v nej nonstop pracuje, beží to roky, je to v podstate nepretržitá prevádzka. Myslel som si spočiatku, keď som sa o tom učil, že predsa to nie je možné, a že predsa to je inak, ako sa to viem teraz dočítať, ale ono to je presne tak, ako to je opísané, nič viac.

Mnohí majú doslova paniku, keď napríklad niečo zmeškajú, ale pričom o nič také veľké nejde. Pričom, je to paradoxné, ale nevnímajú realitu, že ostatné a veľmi dôležité im preteká pomedzi prsty, a im je to jedno, je im to ľahostajné. Je nám viacerým ľahostajné, ako vplyvom materializmu sa ničia vzťahy, vďaka ktorého neblahého vplyvu čoskoro človek ostane sám so svojimi myšlienkami, keď mu neostane nič iné.

Napríklad ako teraz. Uvedomujem si, že deň je fakticky za mnou, a mne sa zdá, že som azda len pred hodinou prišiel domov, pričom tomu tak bolo naposledy včera večer. Čas je veľmi vzácny. Mnohé veci odkladáme na pozdejšie, a myslíme si, že potom to bude predsa len jednoduchšie vyriešiť, že potom sa to nejako upresní. Čím dlhšie čosi odkladáme na neskoršie, bude len horšie.

Niekto meria všetko len na prežité zážitky, ale nie na to, čo mi to dalo. Čas vníma proste materialisticky, ale nie duchovne. Ako to myslím? Jednoducho. Žijeme len tu a teraz, už si kým máš čas, nemáš čo stratiť, žiješ len raz a podobne. Podľa mňa blbosť totálna. Prečo by sme si mali vždy a za každú cenu len užiť, a využiť všetok voľný čas len na niečo, čo nám druhý diktuje, a ako sa jemu zapáči. Presne toto je trend dnešnej spoločnosti, kde ten, kto si neužíva, je nenormálny, ten, ktorý je triezvy v uvažovaní a konaní, je považovaný za váhavého, ten, kto chce dôvody vysvetliť racionálne je častokrát terčom kritiky alebo výsmechu a podobne.

Čo je to za trend, ktorý je tu teraz? Všetko merať cez peniaze, všetko do posledného centa minúť predovšetkým na nejaké vyslovené hlúposti, a pred druhými sa ukazovať, na čo všetko ja mám, ale keď sa na to pravdivo pozrieme, veľa krát človek hladoval, aby raz mal to, čo má, ale problém je, že sa z toho nijako neteší, a nerobí mu to proste radosť. O čom to potom je? Je to človeku na radosť, alebo načo? Vidí v tom nejaký zmysel do budúcna, vie tie myšlienky si zachovať aj pre budúci čas, alebo nie? Potom sa človek zbadá, keď postupom času si bude analyzovať niektoré skutočnosti, a bude ich vyhodnocovať ako záporné stránky svojej osobnosti. Že čo som mohol spraviť, a som nespravil. Naozaj je to tak, že nevyužitá príležitosť človek mrzí, taká, ktorá sa viacej krát nezopakuje?

Možno to aj tak malo byť, ale to všetko je len subjektívny pohľad, nič viac. Aké bude mať pritom pocity. Bude to pocit úspechu, alebo nejakej nedostatočnej nedokonalosti, kde sa necítil pri tom rozhodovaní dostatočne slobodný.

Je to pravdepodobne skôr naopak. Neprináša mu to takmer žiadne, potešenie, a postupom času to vníma ako jednu veľkú ťarchu a ťažobu, ktorej by sa veľmi rád chcel zbaviť, pretože zistil, že veci proste sa majú celkom inak, a nie je to také jednoduché, ako sa na prvý pohľad spočiatku zdalo.

Na záver napíšem v krátkosti ešte niekoľko myšlienok na zhrnutie tohoto článku. Pochopme, že aj strata jednoducho patrí do nášho života, aby sme v tej nevplnenej brázde niekedy konečne našli a spoznali predovšetkým samého seba, pretože toto viacerým nám chýba. Sme všetkým iným, len tým, čim sme nie sme. možno krkolomná myšlienka, ale v podstate pravdivá. V spleti tej dokonalosti, za korou sa naháňame, ktorú máme pred očami, prehliadame úplne banality a jednoduchosti, na ktorých sme radšej mali spočiatku stavať.

Blog

1 0 0 0 1

Komentuj

Ponímanie času

8 komentov k blogu

Horúce!