Potreba filozofovania III

Viedol som jednu diskusiu, na pomerne veľmi širokú tému, a nie je dobré, keď sa niečo vníma len v rovine všeobecného a nie konkrétneho. Preto by som chcel môj komentár uviesť ako článok do blogu.

Skús myslieť a hovoriť predovšetkým konkrétne. Ak ťa v niečom oslovilo, alebo sa ti zhnusilo nejaký typ náboženstva, tak napíš konkrétne v čom. V čom vidíš klady, alebo zápor,y a aký to má dopad na tvoje myslenie. A pokiaľ nulové zbytočne sa tým zaťažuješ. Nemá to význam. 

Náboženstvo nie je súkromná záležitosť, ale predsa zasahuje do intimity človeka. A nie si vyrovnaná osobnosť, nikdy nepochopíš a neobsiahneš hodnoty, ktoré ti nejaké náboženstvo ponúka. je zbytočné porovnávať kresťanstvo s inými náboženstvami, pochop... pretože kresťanstvo má iné ambicie, ako má hocijaké iné svetové náboženstvo. pokiaľ tie výzvy prijmeš, prijmeš, ked odmietneš, odmietneš... prečítaj si bibliu, ak ta v niečom osloví, alebo ju nečítaj radšej, pre mylnú interpretáciu pre istotu nikdy. 

Názor tvoriť na naboženstvo je nezmysel, pretože to je tak komplexná téma, ktorá prekračuje akýkoľvek druh poznania človeka, že keď ho začneš skúmať nikdy nebudeš spokojný. (žalm 64 hlbočina je človek a jeho srdce je priepasť) 

A práve osoby, ktoré sa zaoberajú bibliou alebo vierou všeobecne možno ako ty, dostane sa neustále do zmätkov, do rozporov, do bludov, a čo je horšie... do nepokoja. ten nepokoj potom môžeš prenášať na ostatných, niečo proste ako tu na webe. pokiaľ ťa nijaká forma uctievania nebaví, a nič ku nej necítiš, zbytočne sa rozplývaš, pretože obsah náboženstva je založený na vzťahu medzi Bohom a človekom nie imaginárnou postavou a človekom, ale reálnym Bohom, ktorý prišiel spasiť človeka. 

Dôvod je jednoduchý.... žijeme vo svete, kde nie si šťastný, a všetko len aj tak predstieraš. naplna ťa tento život? áno, napĺňa, ale len dovtedy kým žiješ. a aký zmysel bude mať existencia keď zomrieš? pre materialistu žiadna. Ďalší dôvod ktorý okrem iného načrtnem je taký, že bez akejkoľvek viery a poznania je bližšie štúdio Písma mierne nebezpečné. Vzniká tu niečo akési pochopenie len z hľadiska náuky, ale nebudeme tam cítiť vanutie Ducha Svätého. Práve pri tomto môže celkom isto nastať akýsi opodstatný konflikt poznania, tak by som to nazval, pretože tu nejde o naučenie sa ako celku, ale predovšetkým chápaniu duchovnej podstaty kde práve viera hrá opodstatnenú a najmä nezastupiteľnú úlohu.

Podobne pre hocikoho, kto si myslí, že po smrti nič neexistuje. na toto ti dáva odpoveď písmo sv. a kresťanstvo. nikto iný. druhá vec. je farizejstvo povedať, že kresťan, ktorý nadáva, je zlý, a taký nemôže byť. biblia ma síce napomína aby som žil morálne, čestne v súlade s božím poriadkom desatorom, ale mi neprikazuje milovať vraha, podvodníka klamára, a neviem ešte akého šmejda. vieš kresťanstvo v užšom slova zmysle je elita, kde nemôžeš len tak patriť, pokiaľ naozaj nepochopíš o čom to kresťanstvo je, pretože to, čo prežilo kresťanstvo nie je jednoduché. písmo sv. spomína, že Ježiš dal petrovi kľúce od nebeského kráľovstva a čo zviaže na zemi, bude zviazané na nebi. 

Záverom môjho komentu by som ešte chcel vyjaviť celkom jednoduchú myšlienku, záležitosť. Tá moc, ktorá  teda konkrétne pochádza priamo od Ježiša je fakticky neopísateľná a nepochopiteľná, teda nedá sa rozumom pochopiť, a preto bez svetla a poznania viery v súbehu svetlom prirodzeného rozumu nepochopíš tajomstvá viery nikdy. Ani ja ich ako tak nechápem, ale snažím sa to vnímať na tej úrovni, na akej to možné pre mňa ako človeka individuálne možné je. Z toho teda vyplýva len jedno jediné. Takže pokiaľ necítiš ku viere, kresťanstvu ako takému nič, ťažko sa dá tvoriť akýsi prvotný názor na vieru. 







Zdieľaj článok na facebooku
64 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Moonghost

    20 ročné dievča
    Brno

    Ono ja napríklad nemám až tak rada kresťanstvo, ale nie tak ani kvôli tej viere samotnej, skôr pre určité veci (ako si presne povedal). Hrozne mi napríklad nesedí, že muž, ktorý nikdy nemal a ani nebude mať rodinu, káže o rodine a manželskej láske. Rovnako mi vadia pseudo-kresťania, ktorí nemajú morálne zásady ale keď idú na spoveď a do kostola, tak sa cítia ako najlepší ľudia na svete. Myslím si, že kresťanstvo samotné obsahuje krásnu myšlienku a že je to skutočne ušľachtilá viera, ale častokrát mi príde zvláštne jeho praktické uplatňovanie. Či už Kuffa a jeho homofóbne kázne alebo fakt, že na jednej strane chce ísť kresťanstvo s prírodou (práve napríklad homosexualita), no vlastne ide proti nej (celibát). Osobne vidím veľké protiklady v samotnej viere a v cirkvi. A myslím, že to je práve to, čo mi na tejto viere veľmi nesedí, ba možno prekáža.