Zistil som, že to, čo som pokladal za obetu, bolo pre mňa vlastne veľkým darom.
V spleti našich životných skúseností, našich povinností, všetko to, čo sa udeje v priebehu dňa, nevieme celkom isto dobre prežiť. Mnohí napríklad hromžíme, a samozrejme z toho ľudského ohľadu je to celkom isto pochopiteľné, že keď sa napríklad niekde ponáhľame, ako zákon schválnosti, šofér, ktorý šoféruje vozidlo pred nami ide napríklad pomalšie. Určite, nevieme celkom isto, prečo je tomu tak. Možno vidí nejakú oprávnenú prekážku, kde čosi akosi predvída, a preto ide takou jazdou, akou ide. Nemám vždy odvahu napríklad za tmy takého napríklad predbehnúť, ale v poslednom čase sa snažím byť za volantom pokojný, pretože radšej bezpečne a pomalšie doraziť do cieľa, než sa bezcieľne, bezvýsledne kamsi ponáhľať a podobne.
V živote sa stáva, že človek má viac povinností ako voľna. Jednak je to skúsenosť z tohoto dosť hektického života, kedy proste človek sa snaží viac pracovať, ako oddychovať, a podobne. V spleti bežných pracovných dní, sa tomuto konštatovaniu ani nedivím, pretože vidím sám na sebe, že počas pracovných dní jednoducho nemám poriadne ani čas na seba, a niekedy je to paradoxné, že mám času až až, a neviem si ho niekedy presne celkom zadeliť. Ale na druhej strane mám takto vyvážené všetko. Aj prácu aj oddych, a práve toto ma napĺňa, čomu som samozrejme veľmi rád. Ešte šťastie, že mám napríklad čas zúčastniť sa sv. omše v kostole, ktoré mám na pár krokov, a návšteva kostola, teda cesta doň mi azda netrvá dlhšie ako tri minúty, čo vnímam ako veľkú výhodu, kedy si viem duchovne oddýchnuť, vypočuť si Božie slovo a mať účasť na najsvätejších tajomstvách našej viery.
V podstate písmo sväté mi hovorí, že šesť dní budeš pracovať, ale siedmy budeš odpočívať, lebo siedmy deň je zasvätený Pánovi. Citoval som teda teraz Písmo Sväté. A mnohí porušujú toto nariadenie, a znesväcujú tento sviatočný deň ťažkou prácou, predovšetkým takou, ktorá nie je bezodkladná, ktorá sa dá urobiť, vyriešiť napríklad aj v neskoršom čase. Myslia si, že viac spravia, vykonajú, budú azda viac aktívni, budú si tým pádom lepšie a efektívnejšie, kvalitnejšie plniť si svoje pracovné povinnosti. Azda im to robí možno aj radosť, a nejaké nadšenie, to ešte celkom môžem pripustiť. Ale naozaj človek má vedieť, kedy má dosť a to v každom okamihu života.
Ale samozrejme človek niekedy hýri takou aktivitou, že nie je poriadne schopný si zadeliť svoj čas tak, aby si vedel správne určiť a vyvážiť rytmu práce a oddychu. Prečo toto spomínam vysvetlím teraz.
Mnohí sme naozaj prepracovaní, tí ktorí pracujú v nejakom biznise, alebo pracujete v zahraničí, celkom isto viete o čom hovorím.
Ale ak sa vrátim k môjmu citátu, ktorý som použil v dnešnom článku, poviem naozaj len jedno. Naozaj, to, čo som pokladal za obetu, pre mňa sa stalo naozaj darom. Toto pochopí naozaj človek, ktorý vie, čo je to viera v Boha, ktorý vie, že my sme vlastne naplno odkázaní na pomoc božiu. Ak tomu veríte, viete teda, čo to môže znamenať vo vašom živote, ak tomu neveríte, v tom dobrom slova zmysle, môžete sa ešte všeličomu dobrému priučiť.
Záverom vyjadrím niekoľko myšlienok, teda teraz sa vrátim k môjmu počiatočnému citátu viažúcemu sa k tomuto článku. Zisťujem teda na vlastnom živote, že naozaj to, čo som pokladal v živote za osobnú obetu, pre mňa v tomto neskoršom období sa stalo pre mňa darom, ktorý som teda pochopil až v neskoršom období, možno to aj tak malo byť. Darom, ktorým môžem napríklad obdarovať kohosi možno nepriamo, možno nevedome, kedy môže si z niečoho zobrať príklad. Viem, že nikdy nič nie je zbytočné, a všetko má svoj význam. Ja vám prajem všetko dobré.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár