Začítal som sa do jednej ankety, či je väčšina ľudí nesympatická,a to napríklad od prvého pohľadu. Je pravda, že niektorí vyžarujú čosi, čo človeka buď priťahuje, alebo odpudzuje, alebo nevyžaruje prípadne nič.
Mnohí silou mocou chcú meniť svet, ale menia ho tam, kde to potrebné nie je, a kde to pravdepodobne nebude mať nikdy úspech, pretože to jednoducho nevedia. Možno by aj chceli mať nejaké vedúce postavenie, avšak nechcú to za cenu akéhosi osobného snaženia, ale v tom sa dá vidieť jedine karierizmus, a všetko čo je stým späté, lenže karierizmus je doplnenie akejsi osobnej charizmy, ktorá danému človeku proste chýba.
Tu nejde o to, či človek má nejaké danosti, ale to, akým smerom je nastavený, a ako úprimne dokáže vnímať život. Nikto nám nemusí byť okamžite nesympatický, alebo práve naopak sympatický, a tu zohráva rolu napríklad aj náhoda, že človek proste sa niekedy vo vlastnom úsudku môže fatálne pomýliť. Napríklad stalo sa to aj mne, avšak nie správne som odhadol tých správnych ľudí o ktorých som bol takpovediac pevne presvedčený, že môžem dôverovať, ale som sa sklamal. Postupne som ale zistil, že aj takéto skúsenosti sú skúsenosti, hoci ma to prenasledovalo ešte veľmi dlhú dobu.
Pociťoval som dosť veľké znemožnenie, avšak nečakane som sa dostal, nechcem povedať že vďaka akejsi negatívnej skúsenosti, podľa mňa isto nie vďaka tomu, ako hovorí príslovie, že všetko zlé je na niečo dobré, a podobne, avšak v tom duchovnom boji som sa dostal na inšiu úroveň, na také, čo ma posunulo naozaj vpred, ktoré zmenilo môj pohľad a najmä moje zmýšľanie.
Problém ani tak nie je, či dokážeme všetko vyriešiť, nik z nás nie je nejaký staroveký filozof, aby sme na všetko mali odpoveď.
Zabúdame často aj v spojitosti s našim životom, že my máme právo aj čosi nevedieť, na čosi sa vykašľať, čosi niekedy aj zabudnúť, pretože svet sa určite nezrúti. Problém je, že dávame dôraz na maličkosti, ktoré sa nás napríklad nepatrne dotknú, ale nedávame dôraz tam, kde niečo nie je celkom viditeľné, čo nemá veľký vplyv možno na naše konanie, a práve tu robíme veľkú chybu.
Nezmeníme tým nijako svet. Avšak svet v našom vlastnom ponímaní zmeniť môžeme, pretože každý z nás má svoj vlastný svet. A máš právo niekedy povedať, kto ti je v danom okamihu nesympatický, a s ktorým nič nechceš mať.
Človek sa veľakrát za tento ostych hanbí, a hanbí sa to druhému povedať, ale robí chybu. Čím častejšie toto v sebe potláča tým horšie. Oveľa lepšie je, keď kultivovane dá človeku najavo svoj názor, ako mlčať.
Ako som spomínal v jednej ankete, spomeniem to aj v tomto článku. Niekedy sa hovorí že zdanie klame. Tento výrok určite poznáme, a nie je nám nejako neznámy. A to podstatné je, že skutočne všetko je o inteligencii. Všetko sa dá povedať inteligentne, avšak niekedy čím väčšia inteligencia z človeka ide, tým väčšia drzosť a hlúposť ide oproti človeku. Ako to myslím?
Čím viacej človek sa snaží niečo uhrať do akéhosi rovnovážneho stavu, kde napríklad nebude tvrdiť svoju pravdu, hoci objektívne pravdu môže mať, tým viac porastie jeho kredit, a stúpne na morálnej cene. Ona je síce neviditeľná, a toto môže robiť problém ľuďom, ktorí nevidia napríklad zmysel akejsi obety, alebo drobného sebazáporu, ktorého význam nemusíme pochopiť hneď na začiatku, ale ako sa hovorí, niekedy nám nejaké dôležité súvislosti dôjdu postupnými krokmi.
Čas dokáže dať odpoveď aj na tie najzložitejšie rébusy života, a poradí, si aj s náročnosťou otázok, o ktorých si myslíme, že časom aj tak zapadnú prachom, a nikdy sa nimi nebudeme zapodievať, čo vnímam ako osobnú prehru, pretože to je vzdanie sa sebe samému, to je pasívne sa odovzdanie
Na záver ešte v krátkosti opomeniem. Mám teda skúsenosti, že spočiatku ak mi bol ktosi najnesympatickejší, ale nemyslím to akože doslovne, aj keď istá charizma alebo niečo vnútorné by malo z človeka vychádzať....
Práve tu je vysvetlenie to, čo hovoril Exupéry, a čo som spomínal v článkoch dozadu, že dobré je vidieť iba srdcom a to podstatné, je očiam neviditeľné, aj v dobrom, aj v tom menej dobrom vnímanom. Proste z neho bud nevyžarovalo absolútne nič, alebo som sa cítil napríklad vyslovene nepríjemne pri ňom, a predsa.... ak poviem, je to pravda, bol to jeden z najlepších a najflexibilnejších a vnímavých ľudí v okolí, z ktorého som mohol čerpať. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár