Azda niet jednej školskej úlohy ešte keď som bol na strednej, aj to bolo v dosť oklieštenej forme, a podobne, kde by človek neriešil podobnú dilemu, azda prvú z nastávajúcich. Dnes by som sa chcel ale venovať čo s týka ohľadom tejto témy trochi z iného uhla.

Okrem toho, že teda zanedlho ide moja obľúbená relácia, ktorú si nenechám ujsť možno ani zajtra jej opakovanie, všeličo sa človek z nej dozvie, by som sa teda v krátkosti v zamyslení pristavil k tejto téme. Vonku napríklad prší, a ja som mal plány ísť von. Lenže spustil sa dážď, a teda nebude z toho nič, okrem toho, že som autom bol v obchode. 

Už som sa raz k nej vyjadril, že tento svet sa dá zmeniť jedine pravdou. Dovtedy sa človek bude mýliť, a znova začínať, pokým si neuvedomí, že to, čo robí, vlastne nikdy ani nechcel robiť, a ani robiť nechce a vôbec ho to nenapĺňa. Niekedy to človeka zarmúti, ale možno je to lepšie.

Domnievam sa, a to bude jadro môjho príbehu, že tak, ako som si prečítal aj viacero historických udalostí, a podobne, ale je to aj bežný reálny život, že iba ten chce meniť svet, ktorý nie je spokojný s tým čo má, stále niečo nové hľadá, možno nové niečo aj nachádza, ale len v obmedzenej forme ho to napĺňa. 

Svet je dnes mimoriadne hektický, a to, ako som spomínal minule, to, čo je dnes nové, zajtra vynde určite novšie, niečo, čo už teda nebude novinka. Myslím si, že čím viac človek nachádza niečo nové, tým viac v podstate robí kroky smerom dozadu, miesto toho, aby ich robil dopredu.

A tak sa niekedy správame aj my. Napríklad z jednej piesni od speváka jedného som sa dozvedel, a celkom dobre, že chce vidieť každý jeden kúsok sveta, a niečo čo poznám do tohoto času mi predsa nemôže stačiť. Proste človek aby sa neobmedzoval ,a aby využil každú jednu sekudnu, ktorú má.

Zamyslel som sa nad tým. Nie je to zlé, ale spýtal by som sa, k čomu to smeruje. Človek možno má nejakú potrebu, ale potom keď to dosiahne, čo mu ostane. Čím sa potom bude zaoberať. Už bol kadetade aj na dovolenke, aj si kúpil možno vysnívané auto, má možno celkom dobrú prácu, a podobne, a otázka je, či všetky tieto atribúty spôsobili jeho posun kdesi.

Stále niečo meniť nie veľmi azda prospieva človeku, a to celkom isto môže byť znak akejsi vnútornej nespokojnosti, ktorá v horšom prípade sa môže celkom isto pretaviť do akejsi frustrácie. Teda, ak niekto stále čosi chce inovovať, niečo premiestniť, teda nie je nikdy spokojný. To nie je len o nejakej fantázii, alebo aktivite, ale to je jednoducho povedané nezosúladené duchovné a materiálne potreby, teda ony sú celkom isto nevyvážené. 

Na začiatku to človek až tak nevníma, ale postupom času, kedy jednoducho ho niektoré momenty akokeby dobiehali, potom si celkom isto môže pomaly postupne uvedomovať, že niečo zanedbal, niekde mal dbať výrazne napríklad na plnenie si svojich povinností.

Čo by som chcel ešte spomenúť záverom tohoto článku. Ako príklad by som uviedol školské prostredie, kde niekto neustále pozerá na hodinky, kedy skončí vyučovacia hodina, a raz, keď skončí samotné vyučovanie v škole, po maturite, alebo spromovaní postupne zistil, že z tej školy proste nemal nič, len sa pozeral na hodiny, len myslel čo bude zajtra, čo bude robiť po škole, poobede, plánuje čo bude na leto, a potom neskôr, keď bude po všetkom ho to môže celkom isto mrzieť, že takto napríklad premárnil len čas, ktorý mohol napríklad naplno využiť v rozvoju osobného prospechu, nadviazanie niektorých vhodných kontaktov, osvojenie si užitočných rád, ktoré celkom isto by v budúcnosti postrádal, teda inými slovami pociťoval neprítomnosť niečoho, čo by sa mu celkom isto možno na niečo užitočné aj zišlo.



Ešte posledná myšlienka na záver, čo chcem v krátkosti rozvinúť to čo som napísal záverom. Mnohí pozerajú na hodinky, kedy sa čo skonči, ale práve ten čas je pre nich najužitočnejší nielen z nejakej poznávacej zložky, ale preto, aby si človek konečne uvedomil a sústredil sa na prítomnosť, pretože neužitie si prítomnosti a spomienky na minulosť nemusia mať peknú odozvu. Tým svet sotva zmeníme. Všimol som si, a to je paradoxné, že najmä po nejakom posune, po nejakej zmene volajú práve tí, ktorí sa navonok ani zvnútra nechcú v niečom zmeniť, alebo teda lepšie a presnejšie povedané pohodlne chcú ostať vo svojich zabehaných spoznaných a známych stereotypných chodníkoch. Záverom jeden krátky postreh ešte čo ma napadlo. Je to správne? Nech sa vám darí.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár