Ako teda sme všetci dobre zistili pohľadom do kalendára, prichádzajú Vianoce. Samozrejme, mnohým ateistom, alebo teda materialistom, jemnejšie povedané, tento sviatok ako taký, nič pravdaže nehovorí, teda pokiaľ nie sú vrchovaté stoly plné jedla, ktoré sú teda azda už po celé generácie neodmysliteľnou súčasťou v rodinách. Toto je celkom isto pokrivený pohľad na tieto nádherné sviatky. Áno. Vtedy sa celá rodina zíde okolo bohato prestretého stola. Lenže o tomto naozaj sú vianoce? Veď predsa celý rok sa môžeme predsa denne schádzať okolo stola plného dobrého jedla, a všetko čo s tým súvisí.
Mnohí sa nazdávame, že cieľ je vychutnať si čaro vianoc, zísť sa s rodinou a podobne. Nie sme samozrejme ďaleko od pravdy, ale ak toto naozaj myslíme, pravdepodobne je celkom isté, že sme úplne minuli hlavný cieľ vianoc. Takto mi to tlačia do hlavy mnohí ľudia, a pravdu poviem, toto falošné čaro vianoc a podobne som zažil v obchodnom dome, kde som dnes ešte v krátkosti obehal. Nehovoriac samozrejme o televíznych reklamách, aj keď musím uznať, s troškou nostalgie, že keď som ešte chodil na strednú školu, tak práve v tom období sa to všetko začalo modernizovať, a tie vianočné reklamy boli veľm príjemné, a po rokoch sa na ne celkom pamätám, a mám dobrý pocit z toho.
Prirovnal by som to k biatlonu, alebo triatlonu. Keď ten lyžiar-strelec ide po šprinte na lyžiach v teréne strieľať do terča, obyčajne sa stane, že nebýva na stopercent úspešný, a pravdepodobne, keďže tam rolu zohráva aj čas, presnosť, rýchlosť pretekárov, ktorí sa samozrejme ponáhľajú čím skôr do cieľa a mať najlepší čas a všetko okolo toho, minie nejaký ten terč, ktorý predstavuje cieľ jeho streľby, pokiaľ chce byť úspešný.
A mnohí lyžujú ďalej, ale míňajú cieľ svojej streľby. Čo je teda dôležitejšie. Dolyžovať do tej pomyslenej zóny, odkiaľ budem teda triafať do terča, alebo celkovo triafať do terča a byť úspešný alebo netrafiť ani jeden terč, ale čo v najkrajšom čase to zlyžovať do cieľa, alebo teda vôbec v zdraví a bezpečne doraziť do cieľa? Teraz nemám na mysli poznanie nejakých pravidiel, jedná sa mi len o také suché skonštatovanie. Ak sa nemýlim, to sú dve úplne rozdielne veci, hoci priznávam, že v tomto som vo filozofickom myslení pravdepodobne zašiel už ďalej ako som chcel, ale to len na ilustráciu.
Nemôžem povedať samozrejme, žeby mi bolo zle, pretože potreboval som si už trošku aj oddýchnuť a vypnúť, a považujem to osobne za akési krátkodobé obohatenie, ale problém je, že po tomto akomsi zasýtení, prichádza akási vnútorná prázdnota. Ako to myslim.
Mnohí poznáme ten pojem nostalgia. Je to pojem, ktorý úzko súvisí s nejakým vnútorným duchovným, či duševným rozpoložením, kedy jednoducho cítime akúsi bolesť nad tým, že sme niečo prežili pekné, ale nevieme to vrátiť už späť, a trochu nás to mrzí. Nemusíme si to spájať hneď s tým, že napríklad niečo od nás odišlo, a už sa to nevrátilo nazad, teda čo bolo možno niečo príjemné spočiatku, a postupne času, ako nám to, ľudovo povedané, dochádza, nám to spôsobuje akúsi bolesť, keď sa na to rozpamätávame neskoršie.
Mnohí nevedia dobre pochopiť, že životné ciele sa neuskutočňujú tak, že si budem robiť po svojom, čo sa mi zažiada, čo uznám ja podľa mojich možností za správne. Určite chápem, že každý z nás by mal mať akýsi zdravý názor a nadhľad, ale problém je, keď teda tendenčne a vytrvalo odmietam všetko to, čo prichádza ako motivácia či skôr inšpirácia zvonka, ktorá môže celkom dobre, hoci nepriamo pôsobiť na moje konečné rozhodnutie. Niekedy to človeka, dosť bolí a trápi, keď vidí, že sa mu nedarí naplniť to, čo si pred nejakým časom dozadu predsavzal, a celkom oprávnene môže cítiť akúsi frustráciu a možno aj hnev z toho všetkého, čo je ľudské, a dá sa to samozrejme ospravedlniť.
Ovplyvňovanie, neslúži primárne na to, aby sme sa zmiatli v niečom, aby nás čosi uviedlo do omylu, ale predovšetkým na to, aby sme sa zamysleli, či niečo robíme nesprávne, a ak hej, aby sme to čím skôr napravili, kým ešte je čas.
Mnohí nechápu to, že občas musím aj stratiť niečo, aby som naozaj našiel niečo nové, niečo to, ktoré bude mať ešte väčšiu hodnotu. To, čo to druhé nie že nahradí, ale doplní tomu prvému, čo mu azda k akejsi tej duchovnej plnosti chýbalo, a vďaka nej sa muselo nahradiť niečím novým, čo sa samozrejme ako zmena prijímala ťažšie, než sa na prvý pohľad zdalo.
Nemusíme si to teda okamžite vybavovať len s nejakým materialistickým, za ktorým je nám azda smutno. Isto. Je pravda, že keď človek si na niečo navykne, možno na nejaký harmonogram v živote, a proste sa z toho vyruší, a musí zanechať určité zvyklosti, ktoré teda do onoho času boli teda nevyhnutnou súčasťou jeho života, nikomu to neprinesie radosť. Jedná sa o to, že len silní jedinci to dokážu pochopiť tak, že vedia, že jednoducho nastal čas, aby sme niečo zanechali, a budovali čosi inšie, kde akokeby sme prirodzene vycítili, že naše poslanie, naša práca na niečom, nejaké akokeby vnútorné budovanie, sa jednoducho skončilo, už sme na tom prestali pracovať, ten čas sa jednoducho naplnil, a je čas sa pohnúť ďalej.
Na záver ešte niekoľko myšlienok. Napíšem možno odvážnu myšlienku, ale myslím to naozaj úprimne, pretože mám taký pocit. Životné ciele si nedávame preto, aby sme niekomu plnili sny, ako to mnohí z nás robia.
Tento môj článok bol teda tendenčne ladený už v predsviatočnej príprave na vianoce. Dneska som si uvedomil jedno. Bol som ráno na spovedi, a zároveň som si vykonal adoráciu pred Najsvätejšou Sviatosťou Oltárnou. V tom tichu, ktoré tak sviatočne obklopoval Boží chrám som prosil o silu, aby som zvládol všetko to, čo ma čaká nasledujúce dni, a nielen to, poďakovať Bohu za uplynulý rok, hoci ešte pravda na to budem mať osobitne príležitosť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár