Potrebujeme životné ciele? III

Pomaly po sériách pridávam články, o ktorých som pevne presvedčený, že je potrebné ich objasniť, k nim sa vyjadriť a zaujať k nim osobný postoj. Možno nebudem ten najsprávnejší, najlepší, ale dobre vieme,že subjektívny pohľad na skutočnosť je na jednej strane veľmi potrebný, pretože odzrkadľuje (veľmi ťažké slovo na písanie, sa priznám úprimne) tvoj vnútorný svet, ktorý chtiac nechtiac každý z nás vlastníme. Niekto si to neuvedomuje a neprikladá tomu váhu.

Niekto je veľmi zahĺbený do seba a často rozmýšľa o niečom, čo je pre neho potrebné, alebo aspoň on konkrétne to považuje za potrebné a stanovil to ako nevyhnutnú súčasť jeho života. Prečo tomu tak je, nevidíme v podstate logické odvovodenie, opodstatnenie, prečo tomu tak je. 

Možno niekedy stačí, kedy v spoločenstve najlepšieho kamaráta, kamarátky sa o niečom naozaj rozhovoríme, a keď vidíme, ako som to spomenul na jednom mojom pridanom statuse ešte z konca minulého roku, razom sa s naším kamarátom, kamarátkou staneme jedno srdce a jedna duša. Zrazu možno vidíme aj zmysel nášho doterajšieho mlčania, teda akýmsi tichým obdobím, ktorým sme si do toho času prešli, a zrazu ako píšem, vidíme, že to zmysel predsa len malo. Ťažko tomu pochopiť pokiaľ nevidíme to niečo, čo je za tým ako sa hovorí.

To môže značiť napríklad aj to, že človek pred nejakým cieľom zažíva možno prázdnotu, alebo temnou, o nej sa ešte azda zmienim, práve preto, aby ten svoj životný cieľ dokázal naplniť.

Tomu teda rozumiem približne tak, že áno, človek má na niečo svoj názor, svoje vlastné presvedčenie, a tí, ktorí sú predovšetkým úprimní, a vsadili na túto, nazval by som to pojmom vysokomorálnu kartu, každý má v podstate svoj vlastný svet, ktorému rozumie len on samotný.... 

Majú nejaké ciele, ktoré potrebujú, majú nejaké presvedčenie, ktoré si nenechajú len tak sami pre seba, ale celkom s radosťou sa o ne podelia, presne tak, ako to robím aj ja, v duchu, že keď niečo zo seba rozdáš, nikdy ti neubudne, pretože v láske neplatí priama úmera... keď niečo rozdáš, ale nevráti sa ti to v primeranej odozve, teda nebude ti to opätované ako tak, proste sa môže stať, že jednoducho.... vyprahneš. Staneš sa prázdnym, možno bez cieľa, nebudeš vedieť dať svojmu konaniu zmysel, nič ťa nebude baviť, budeš totálne kašlať na nejaké životné ciele, pretože budeš možno sám so sebou zápasiť o akúsi duchovnú existenciu...

Práve na základe tohoto aj kresťanstvo spomína, že človeka naplniť tento svet a jeho potreby nemôžu dokonale naplniť. Môžu ti priniesť uspokojenie, ale po uspokojení prichádza oveľa väčšia frustrácia, či už v pracovnom živote, duchovnom,v neposlednom rade aj intímnom, o ktorom sa hovorí len v súvislosti s hriechom, pretože mnohí ľudia už ani nevnímajú, čo  všetko je na intímnom živote hriešne, a čo je v súlade s božím poriadkom. 

Určite, pri nesprávnych ľuďoch môže človek cítiť v istej forme skepsu, odmietanie niečoho dobrého, čo človeka môže sa napríklad priamo dotknúť napríklad aj v tom zmysle, že postupom času prestane s daným človekom komunikovať, presne tak, ako sa mi to stalo ešte minulého roku s jedným človekom. Ako nič proti danému človeku, v pohode, ale proste keď sa s niekým jednoducho názorovo nezhoduješ, a možno časom si nemáš ani čo povedať, nie je to veru príjemná kombinácia. 

A možno niekedy je lepšia inteligentná samota, ktorá ale nikdy našťastie nie je úplna, ako hlúpa spoločnosť, kedy človek sa možno zníži nie svojou zásluhou a pričinením na nejakú nižšiu úroveň, kde .... možno zabudne z toho opačného hľadiska sám na seba, prestane sa venovať sebe a svojím potrebám, prestane o seba dbať, a možno sa stane celkom isto závislý od niekoho, kto si to možno nezaslúži.

Záverom poviem toľko, že človek naozaj potrebuje v niečom bojovať a nevzdať sa, aby ten svoj životný cieľ naplnil, aj keď možno v oklieštenej podobe. Na druhej strane nie je príliš dobré, aby sme boli ctižiadostiví, ktorí všetko chcú, všetko potrebujú, ako nejaké nevyzreté malé deti.  

Zdieľaj článok na facebooku
66 odoberateľov

Komenty k článku