Nechcem nadviazať na môj predchádzajúci článok, ale chcel by som týmto mojím novým dnešným nedeľným článkom chcel reagovať, a apelovať na jeden celkom faktický blog. Sen či realita, alebo existuje Boh alebo nie.

Bože ukáž sa a urob zázrak. Asi takto nejako zazneli slová v tamojšom článku, ktorý som si trochu prečítal, ani som ho moc nedočítal do konca. Nechcem mu niečo vyvracať, alebo potvrdzovať, nakoľko v článku píše nielen o tomto, ale rád by som sa pristavil.

Mnohí z nás najmä v dnešnej dobe reagujeme presne takto isto, ako som to spomenul v predchádzajúcom odstavci. Mnohí dúfame v niečo, čo je fakticky nereálne, a nikdy sa to prakticky neuskutoční, napriek tomu, napísal by som to tak... máme veľkú vieru, a veľkú nádej.

Pamätám sa, keď som bol mladší, s obľubou som v sobotné večery navštevoval basketbalové zápasy, u nás v meste to má dosť silnú tradíciu, a azda minulé roky to bolo najlepšie publikum. Vždy ma to dostalo do varu, najmä ak sa jednalo o nejaké mužstvá, ktoré boli tabuľkovo pred nami. Na jednej strane ako domáci nemali čo stratiť prípadnou prehrou, ale práve naopak, mohli veľmi príjemne prekvapiť. Pamätám si naozaj na veľmi dramatické stretnutia, kedy sme vyhrali o dva, alebo tri body, a boi to priam infarktové zápasy. Videl som aj na hráčoch, ako veľmi chceli. Ako veľmi chceli, a napokon sa to podarilo. 

Samozrejme, keď sa chce, dá sa všetko, a najmä aj v športe rozhoduje často aj náhoda. Lenže človek musí naplno makať plný hrací čas, aby potom nebolo akosi neskoro. Často som bol svedkom zápasov, kedy som si počas polčasovej prestávky myslel, že to nedáme, prehráme, rozdiel bol možno 15 bodový, a naozaj nikto neveril v obrat v zápase. A on naozaj prišiel, a výhra bola napríklad o dva body.

Nehovorím samozrejme, že toto bol nejaký zázrak, a podobne, pretože v športe sa nedá hovoriť o zázraku, proste je to hráčske chcenie a náhoda. To isté sa môže diať v živote. Aj my chceme nejaký dôkaz, práve vtedy, keď možno prebieha akási dráma v našom živote. Možno niekto sa veľmi snaží napríklad na vysokej škole, a má možno tesne pred vypadnutím zo školy a naozaj dúfa a všemožne sa snaží o nejaký ten zázrak, hoci dobre veľmi vie, že svoje možnosti fakticky už vyčerpal, a až na malý zázrak fakticky neexistuje cesta späť.

Vtedy pravdepodobne veríš na všetko možné. Veríš v Boha, veríš na kresťanstvo, máš veľkú nádej proste dúfaš v niečo, čo prekračuje tvoje poznanie, to, čo ťa proste obmedzuje. Pretože človek obyčajne pozná svoje hranice a prirodzene vie, kedy má dosť, kedy ďalej možno už nevie ako má ísť. Ale v hraničných situáciách je teda tá situácia presne opačná, človek fakticky dúfa v všeličo nemožné. Snaží sa ešte zo všetkých síl čosi vydolovať, a nepripúšťa si nejaký neúspech. 

Alebo napríklad ešte ma teraz napadlo. O čo väčšie naozaj prekvapenie pre človeka azda nastane, kedy jednoducho sa ten zázrak akýmsi podivným spôsobom aj vykonal, a teda dosiahol to, čo sa mu zdalo naozaj ako nemožné, a veľmi vzdialené od akejkoľvek ozajstnej reality. Sníva sa mu teda, alebo teda je to skutočnosť v ktorej žije? Koľkým sa to napríklad z nás podarilo. Podarilo napríklad aj nemožné, a pritom naozaj sme neverili, že to dáme. Je úplne jedno, v akej oblasti života sa pohybuješ, a kde konkrétne to zažívaš, či v športe, alebo škole, alebo v práci, alebo proste hocičo, čo tvorí dá sa povedať podstatu tvojho života, kde chceš byť naplnený, a chceš byť šťastný.

Prajem vám v túto krásnu skorú jesennú nedeľu naozaj všetko dobré.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár