Je veľmi zaujímavé, že človek práve v takýchto situáciách myslí na kadečo možné, a verí vo všetko možné. Vtedy verí napríklad v náhody. Celý život dá sa povedať, ako začal uvažovať v týchto rovinách, a k tomu všetkému to jeho poznanie napríklad upevňovalo poznanie, ktoré teda nadobudol v škole učením sa a podobne, pozorovaním bežného života, a teda tvorenie si akéhosi pravdivého obrazu o spoločnosti.
Pravdivého na základe naozajstného reálneho a faktického pozorovania, a nie na základe odporúčania cudzieho kohosi, koho možno dobre ani len nepoznáme, a teda napríklad akési prisvojovania si názoru niekoho cudzieho, u koho som mohol napríklad spozorovať akési normy správania a podobne, čo sme sa napríklad učili kedysi na nejakej občianskej náuke, alebo na etickej výchove, nakoľko na strednej som nemohol chodiť na náboženstvo a podobne.
Ako spomínam v tom predposlednom odstavci, ktorý som písal, áno, vtedy veríš na všetko možné aj nemožné. Dovtedy si sa spoliehal výlučne len na racionálne poznanie, ale teda časom si zistil, že to racionálne poznanie je naozaj len obmedzené rozumovo, pretože aj rozum ako taký, má svoju kapacitu, ako to teda spomínam, len obmezenú, pretože všetko pochopiť, všetko prijať, jedným slovom to nazvem.... všetko obsiahnuť sa naozaj nedá. Človek preplnený akýmisi vedomosťami postupne stráca akýsi všeobecný prehľad.
Ba čo viac, stáva sa postupne pyšným, stáva sa namysleným, že všetko vie, všade bol, o všetkom je samozrejme dostatočne informovaný, všetko úspešne zvláda, a ponúka teda aj nejaký úspešný návod, ako toto všetko sa naozaj dá zvládnuť pomocou akýchsi veľmi jednoduchých stanovených metód, ktoré teda on mal už overené, a ktoré sú zaručené.
Koľko krát mi to niekto povedal, musím naozaj pravdivo skonštatovať, že toľko krát to bola nepravda. Koľkokrát mi to niekto stále opakoval, toľko krát som v tom vybadal fakticky len jedno jediné že sa jedná o nehorázne klamstvo, ktoré ako to teda spomínam v začiatočnej vete tohoto odstavca, všetko pochádza paradoxne z pýchy, kde si človek mylne a klamlivo predstavuje, čo všetko dokáže dosiahnuť. Ako pre neho viac neexistujú nejaké nezdolateľné méty, kde počiatočný motív sa musí ihneď premeniť na realitu, ktorá existovala dávno predtým. A takýmto nezmyslom mnohí napríklad veria.
Mnohí napríklad dosť falošne veria, že cesta k akejsi dokonalosti je v podstate veľmi jednoduchá, a mnohí si ju sťažujeme akýmisi zbytočným filozofovaním, zbytočným uvažovaním, ktoré podľa nich nemá miesto v nejakom logickom alebo racionálnom opodstatnení. Rozumove uvažovanie, a zvažovanie nejakých racionálnych možností, uvažovanie o akomsi skorom pribrzdení považujú mnohí za akúsi nedôveru v seba samého, nedôveru v tento svet, ktorý je podľa nich celkom jednoducho nastavený, len my ho chápeme príliš obtiažne vzhľadom na naše obmedzené logické a racionálne myslenie, a podobné nezmysly, ktoré som sa niekoľkokrát dopočul. Aj takéto názory sú dobré nato, aby človek prestal niekomu dôverovať, kto o to nestojí, a kto vytvára falošnú predstavu, a nejaké klamlivé ilúzie, ktoré teda neexistujú.
čo by som teda ešte dodal na záver tohoto článku? Vtedy sa možno podvedome modlíš, a ani nevieš ku komu. V podstate nie preto, lebo si nadobudol akúsi vieru, alebo teda pevné presvedčenie, že niečo musí byť, ale preto, aby si sa čím skôr vymanil z nejakej šlamastiky, alebo teda mimoriadne nepríjemnej situácie, z ktorej nevieš vykľučkovať nazvem to tak racionálnym spôsobom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár