To preferujem, keď mám napríklad nejaké stretnutie, napríklad včera som opätovne bol na jednom veľmi príjemnom posedení na kávičke v príjemnom veľkoobchodnom priestore, kde je naozaj radosť chodiť. Samozrejme, človek na to pochopiteľne aj musí mať, a som rád, že mám v súčasnosti takúto možnosť, pretože v minulosti som takúto možnosť jednoducho nemal. Ale nevadí, pretože všetko, ako som pochopil paradoxne až teraz, všetko teda má svoj čas.
Dozvedel som sa z jedného článku, že mnohí ľudia nás poznajú lepšie, ako poznáme my sami seba. V tomto si dovolím oponovať pretože najlepšie poznáme my sami seba. Len o tom možno ešte nevieme dobre.
Niekedy si myslím, ale mne sa to stáva paradoxne v opačnom poradí, že čím menej niekto o nás vie, tým lepšie. Alebo. Čím menej niekomu niečo o nás povieme, tým lepšie pre nás. Lenže človek, ktorý má naozaj dobré srdce, a vie, že on potrebuje tvoriť akési spoločenstvo a nebyť sám, obyčajne je rád, keď proste s niekým tvorí vzťahy, kde toho druhého na základe istých vlastností takýmto spôsobom vlastne spoznáva, a on sám sa dáva spoznať. Nie pre všetkých je to jednoduchý proces, a mnohí toto odmietajú, ale to všetko je pre nich len na škodu veci.
Mnohí nemajú záujem o nejaké debaty, ale horšie pre nich, pretože to je mrhanie drahocenným časom. Domnievam sa, že toto všetko pochádza napríklad z ich uzavretej povahy, že nie dostatočne sa dobre vedia otvoriť mnohým podnetom, ktoré by im koniec koncov mohli byť len na osoh.
S takými ľuďmi naozaj sa veľmi ťažko tvorí čosi. Nehovoriac napríklad aj o tvytvárané hodnôť, pretože prehnaná akási úskostlivosť môže napríklad naozaj vážne narušiť a poškodiť mnohé vzťahy, ktorých náprava je pravdepodobne v danom okamihu a momente skutočne na bode mrazu a nezvratná. Mnohí z nás dávame rôzne inšpiratívne podnety tým druhým, a oni si z toho dokážu zobrať ten pozitívny príklad, a koniec koncov takto by to malo byť.
Pochopiteľne, nič sa nedeje len tak ľahko. Nato, aby sme naozaj spoznali samých seba, je potrebné mať okolo seba ľudí, ktorí majú isté tendenčné názory, a takto sme priamo formovaní od nich, a aj my formujeme ostatných. Toto je by som nazval taká prirodzená interakcia, ktorá sa začína už na škole, pokračuje na pracovisku, a je to v podstate neoddeliteľná súčasť človeka.
Na záver by som ešte napísal niekoľko myšlienok. Mnohí áno, majú naozajstný záujem, prejavia akúsi vôľu teda napríklad bližšie kohosi spoznať, a to je len dobré, ale naozaj musíme vedieť, za akým účelom sa to všetko deje. Niekto to celkom isto a rád napríklad zneužije azda proti nám. Práve preto ani prílišná uzatvorenosť, ani prílišná otvorenosť, teda tieto dva akési protiklady nie sú žiadúce. Niekto možno až príliš má tendenciu kohosi neoprávnene podozrievať. Aj na pracovisku sa to deje, a nemá na to dôvod. To vytvára celkom isto akýsi negatívny obraz o danom človeku, pretože človek keď si začne domýšľať, môže potom naozaj nadobudnúť pocit, a presvedčenie, že robí správne, pričom robí len zle, a robí koniec koncov nesprávne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár