Zaujala ma jedna myšlienka, ktorú som si prečítal. Znie takto. K svojej existencii potrebujem začnú dávku pozornosti. Správnej pozornosti od správnych ľudí, ideálne.
Doplnil by som to o moje poznatky. Stáva sa nám často, a je jedno v akej sfére sa vlastne pohybujete, že nevenujeme tomu, čo vykonávame dostatočnú pozornosť. Môže to neskôr mať za následok vykonania nejakých chýb, ktoré nemuseli byť. Každý človek, ktorý plní nejakú úlohu vie, že je okrem presnosti potrebná aj dávka vyššej koncentrácie na daný fakt, aby som to mohol vykonať v dostatočnej a požadovanej kvalite.
Ak sa mám priznať, tak napríklad momentálne mám okrem teraz písania tohto blogu ešte aj otvorenú stránku na autobazári, kde jedným okom pozorujem inzeráty áut, a podobne. Motorizmus je to moje hobby.
Ak sa teda vyjadrím. Mnoho ľudí je tiež nie vždy úspešnými aj preto, lebo nedokáže sa dostatočne koncentrovať na nejakú úlohu, ktorú má pred sebou. Nie som ani ja tou výnimkou.
Dávať na čosi pozor je mimoriadne dôležité. Je to totiž sprievodný jav nejakej činnosti, aby to dopadlo na požadovanú kvalitu.
Áno, k svoje existencii potrebujeme dávku pozornosti. Mnohí ľudia nesprávne chápu tento svet ako čosi, že všetko sa musí točiť len okolo nich. Nevedia sa vcítiť do pocitov iných, nevedia byť vôbec empatický, nevedia prejaviť city, nevedia a nedokážu pochopiť reč tela a neverbálnu komunikáciu, nechápu dokonca nia jej zmysel a podobné tieto atribúty,a teda takíto ľudia vlastne jediné čo dokážu je to, že svojim správaním vedia veľmi dobre a dokonale odplašiť druhých od seba. To nie je egoizmus, ale ľudská potreba, ktorej mnohí vôbec nechápu a nevedia to prijať.
Sú osoby, ktoré svojím správaním nás vôbec nepriťahujú, ale to len z jednoduchého dôvodu. Nefunguje medzi nimi akási správna chémia. Tento pojem je mnohokrát zamieňaný a prvotne chápaný len ako čosi, čo musí fungovať len vo vzťahu medzi mužom a ženou, ale nejde len o toto.
Sú ľudia, ktorí majú napríklad geniálne nápady, ale veľmi neschopných ľudí okolo seba. Neschopných načúvať, neschopných dostatočne porozumieť celkovému obsahu poprípade nejakej obraznosti, ktorá sa celkom zle môže premietnuť do odmietnutia toho človeka, pričom odmietnutie spočíva primárne v jeho nepochopení.
Potom neskôr na to prídeme a vybavujeme si tie situácie a tajne dúfame, že sa ešte predsa len zopakujú, a my sami sebe prípadne druhým dáme ešte len tú poslednú šancu na akýsi úspešný reparát, ale nie vždy to tak funguje.
Sú ľudia, ktorí si nevážia prítomnosť kohosi a neustále ho odmietajú. Vidíme to napríklad aj na pracovisku, kde len kôli nejakej možno našej prehnanej individualite odmietame akékoľvek zdieľanie výsledkov našej práce, najmä ak ide o odmeny. na jednej strane mnoho manažérov a podobne drží spolu, ťahajú za jeden povraz, ale keď ide o obdobie po splnení prípadne nesplnenní pracovných plánov, vedia byť osobní až príliš, čo sa neskôr prejaví napríklad v nejakej frustrácii nad možnými omylmi a celkovým nepochopením nás samých.
Sú ľudia, ktorí podávajú výkony, a nedostáva sa im pozornosti, ba naopak, sú často utláčaní do úzadia. Spoločnosť si neuvedomuje, že nielen vysokoškolský titul a podobne robí človeka na nejakom piedestále, ale jeho jedinečný charakter.
Záverom čo by som chcel povedať? A keď človek pracuje v nejakom kolektíve, je jedno v akom odvetví to je, a začne im vadiť vaša duchovná charizma, váš vnútorný šarm, vaše jednoduché riešenie navonok javiacich sa komplikovaných situácii, keď ich svojím duchovným umením privádzate doslova do bezradnosti, a striehnu na vás ako supy... verte mi, viem o čom píšem.... Tam sa človek necíti šťastný, a v takej atmosfére sa nedá dobre pracovať, o rozvoje svojej osobnosti už ani pre istotu radšej nehovorím.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
3
myslím si že som dosť jasne opísal v čom je problém. nezažil si čo som zažil ja, nevieš kto som. asi tak.
Napíš svoj komentár
jinak popřál bych ti pozornost v životě, když se teda ten tvůj článěk tak jmenuje, ale ne ty kecy co tu píšeš... ale pozornost k tomu co se děje, teď a tady. třeba kdyby šel kolem Bůh, tak by sis ho všiml, víš...