Mám pocit, že rýchlozbohatlíci, a podobní ľudia, ktorým trčí slama z topánok majú veľmi radi veci, ktoré sa blyštia. Ligotajú, lesknú proste majú v tom záľubu. Ako blízko sme si s niektorými pudovými vlastnosťami podobní, a vôbec sa nezamýšľame, ako by sme túto podivnú reputáciu mohli nejako napraviť, samozrejme len pre náš prospech, a aby sa nám lepšie žilo.
Nerozumiem, prečo sa niekto chce neustále s niečím chváliť na internete. Minule som si celkom úspešne blokol jednu nenormálnu stránku, ktorá sa tam chváli nejakými ferrari, značkovými vecami, a podobne.
Človek, ktorý nie je spokojný sám so sebou, a ukazuje takto svoju prázdnotu, je v podstate veľmi úbohý. Keď neustále zdôrazňuje mať potreby, ktoré potrebami v podstate ani nie sú, a myslí si to len on, samozrejme všetko je to pod vplyvom tejto doby, ktorá pravdaže všetko chce určovať, a všetci sú vedľa, všetci sú úbožiaci, ktorí tak nečinia podľa jej nalinkovanej schémy a podobne.
Práve toto by som označil ako novodobé duchovné otroctvo, ktoré zaťahuje putá neslobody ešte oveľa intenzívnejšie, ako to bolo doteraz. Áno, kedysi človek naozaj len slintal, keď niekto si dovolil niečo, čo si on nemohol dovoliť. Ak pracuješ v súčasnosti, zistíš, že si zarobil oveľa viac, ako si zarobil pred niekoľkými rokmi, a že kvalita života naozaj narástla, a môžeš si dovoliť oveľa viac. Obávam sa však, že takýmito materialistickými a populistickými poučkami ale ďaleko nezájdeme, pretože zabúdame na to, že duchovné a duševné bohatstvo, je naozaj oveľa dôležitejšie ako to hmotné. V nasledujúcom blogu vysvetlím prečo.
A preto sa budeme zháňať a opičiť a predbiehať čo koľko statku kto vlastní, aké má hodinky, aké má topánky, aké má auto a podobne. Pričom dnes už nie je vôbec problém kúpiť si nejaké ojazdené drahé auto, ktoré ale naozaj ešte pred rokmi obstarávacia cena presahovala možno častku sto tisíc eur, a to naozaj bola taká astronomická suma, z ktorej sa mnohým zatočila hlava pri vyslovení čiastky.
A zrazu nastala situácia pre menej fajnových, kedy jednoducho toto zboží je oveľa dostupnejšie, možno dovezené zo zahraničia, ale je to kvalitnejšie, lepšie, a čo je dôležitejšie, človek si doprial to, na čo má.
Toto všetko čo som teraz vymenoval je výsledkom možno nejakej hospodárnosti človeka, ktorý sa naozaj o čosi snaží, ale potom môže nastať opačná situácia.
Človek jednoducho zistí, že keď niečo vlastní, miesto toho, aby ho to naplnilo, a aby to naozaj využil naplno, vlastne ho to nezaujíma, a stavia sa k tomu ako opotrebovanej hračke, ktorá skončila po pár pokusoch o hru kdesi v kúte, ktorá sa stala nepotrebným a ojazdeným artiklom, hoci kedysi žiadaným, ale teraz úplne zbytočným.
Toto je ovocie zanedbania duchovného života, a venovanie sa neustále materialistickým záležitostiam, kedy človek nevníma vnútorné potreby človeka a tých, ktorí sú naokolo. Nik nepotrebuje byť psychológ na to, aby som sa pozdravil staršiemu susedovi, ktorého to poteší, lebo ledva vyšiel na dvor, lebo nevládze chodiť, alebo mu možno s niečím malým, alebo užitočnejším azda pomôžeme.
Toľkoto myšlienok som chcel pre túto chvíľu napísať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár