Dnes, takto netradične skoro ráno, ale keďže ma čakajú ešte povinnosti, chcel by som pridať jeden blog, v prípade, že dnes nebudem doma, a nebudem mať prístup na internet, čo samozrejme nepovažujem za nejakú veľmi akútnu vec.

Chcel by som sa opätovne vrátiť a vyjadriť ešte niekoľko mojich myšlienok k môjmu poslednému článku, kde som sa zamýšľal nad tým, čo vlastne je dosť dobrá a vhodná motivácia nato, aby človek čosi dokázal samostatne.

Samozrejme, poznáme určite rôzne, ako som ti nedávno spomínal okolnosti, ktoré nás vedú k tomu, aby sme pracovali na sebe. Dovolím si tvrdiť, na základe mojich skúseností, že to všetko je len prázdna slama, a naháňanie sa za úplnými zbytočnosťami v podstate. Karierizmus je nebezpečný prejav v našom živote, ktorý mení doslova našu vnútornú identitu, a formuje nás doslova na nepoznanie, bez ohľadu nato, či máme dobré alebo nie dobré úmysly.

V prvom rade si musíme uvedomiť, či niečo chceme robiť za účelom zištnosti, alebo nezištnosti. Toto sú dva základné pojmy, ktoré pri dosahovaní určitého cieľa si musíme uvedomiť. Pokiaľ samozrejme máme na mysli nejakú výrobnú činnosť, podnikateľskú, zisk je normálna záležitosť, pretože bez toho človek nejako neprežije. Nevidím v tom nijaký problém, keď človek proste chce niečo materiálne, a ide si za tým, že to napokon bude slúžiť naozaj k dobru, ušľachtilým cieľom a podobne.

Verte mi, že všetko sa nedá robiť len preto, aby človek neustále dával čosi zo seba, aby podával naozaj aj v duchovnom zmysle nejaký výkon. Nie vždy samozrejme v tomto súhlasím vnútorne s viacerými duchovnými zamysleniami, ktoré čítam, pretože človek nie je nastavený tak, aby neustále bol v nejakom strehu, v nejakej dispozícii, non stop, to sa nedá. To je len vyslovene nejaké zbožné prianie, ale nič viac. Obyčajne to potom sú nežiadúce sprievodné fakty, ako znechutenie nad niečím, a keď človek naozaj v niečom chcel pomôcť, už proste nemá na to sily. V náboženských uváhách nájdeme také definície, ako duch je síce ochotný, ale telo je slabé.

Pre ľudí vyznávajúcu materialistický prístup k životu, ktorý samozrejme nie je zlý, a v nijakom zmysle by som ho nechcel vytvárať, teda ako zanedbať v rámci duchovného ponímania, ale je tu riziku, že tam bude síce telo silné, ale duch slabý,

Tu sa môže pri dosiahnutí nejakého významného cieľa stať radikálna chyba, kde človek si razom uvedomí, že niečo chcel dosiahnuť, a keď to má na dosah ruky, ako sa hovorí, nechce to proste. Toľko sa na to pripravoval, možno sa aj zapieral v niečom, ale proste nakoniec to všetko je schopný odmietnuť v plnom jeho rozsahu, a viac sa tým nezaoberať. Je to zaujímavý fenomén, ktorý vzniká vtedy, ja som to tiež zažil, keď človek neustále na čosi myslel, chcel to dosiahnuť, to je jedno čo, malý cieľ, alebo nejaký veľký cieľ, podstata je to, že to proste človek chcel, to vnútorné chcenie, to vnútorné odhodlanie, ale proste to nevyšlo.

 Akokeby celkom ohrdnutý, možno aj sklamaný nejakými okolnosťami, nejakými spoločenskými pomermi prestalo to byť hlavným stredobodom jeho záujmu.

Určite je vhodné, aby človek bol kýmsi podporovaný, pretože to všetko priaznivo napomáha ku celkovej realizácii nášho plánu. Presne je to napríklad ako pri výbere nášho životného povolania, alebo keď máme v úmysle ísť do novej práce, alebo ešte len na vysokú školu. So strednou to ešte problém nevidím, pretože po základnej človek len veľmi ťažko dokáže presne definovať, čo ho baví, na čo reálne má, aké má schopnosti, ktoré ale na druhej strane, aké sú naozajstné a reálne predpoklady pre uskutočnenie toho cieľa, na ktorý sa práve zameral.

Tu vidím problém aj vo viacerých fórách, alebo blogoch. Áno, je vhodné, a je veľmi dobré, keď sa ktosi pýta o radu, je to nazval by som to akokeby prvý predpoklad toho, že človek chce kamsi napredovať. Lenže problém je, že človek na internete nežije nejako v realite, a ťažko ti ktosi poradí v nejakom diskusnom príspevku, kde síce ti niekto môže dobre poradiť, ale ťa v podstate vôbec nepozná, a na základe nejakého krátkeho, matného opisu sotva dokáže on rozpoznať, na čo človek má, a na čo nie. Definovať sa to jednoznačne nedá.

A tak vznikajú proste nedorozumenia, vznikajú možno hádky, pretože človek si je nie vedomý toho, že na niečo má, alebo nie. Keď sa človek, ako to vnímam presne aj na tomto portáli dokáže doslova za niečo uraziť, a to také, čo by si naozaj mal vziať k srdcu, a porozmýšľať nad tým, kde naozaj spravil chybu, trochu sa pri tom pristaviť, a snažiť sa to napraviť, a uvedomiť si, že na niečo naozaj nemá, a nepúšťať sa do dlhodobých projektov. Tu nie je na mieste len otázka nejakých naozajstných odborných predpokladov, ale aj o to, či človek na sebe dokáže rozpoznať seba samého.

Na záver ešte by som napísal niekoľko krátkych postrehov. A tu vidím hlavný problém aj vo výučbe, že miesto toho, aby sme mladých v škole pripravovali na reálny život, a problémy s tým súvisiace, školstvo každoročne chrli tisícky totálne nepripravených a nevyzretých mladých ľudí na život, ktorých toto všetko môže dostuhnúť v tej najnevhodnejšej chvíli. Dajme si jasný cieľ, čo chceme dosiahnuť, a aké sú naše naozajstné šance, a upustime od toho, ak zrelým a dobrým uvažovaním dokážeme rozpoznať, že ešte nie sme na niečo nepripravení. Berte to ako naozaj dobrú radu.

 Blog
Komentuj
 fotka
marcello1111  16. 11. 2017 13:40
tak to je téma o ktorej sa debatovať mesiace....
chceme?
niekomu je to jedno, lebo ma doma u rodičov všetko, rodičia ho k ničomu nevedú, lebo nemajú čas, decko vyrastá na internete a keď sa jedného dňa "vykotúľa" do sveta, je hlúpučke ako vystrelený patrón...
nepripravené, ľahko zraniteľné, psychický nevyzreté...
potom je plaču, samovrážd, potratov, a kadejakých neduhov až, až...
decko by malo mať "sparťansku" výchovu, aby si vedeli vážiť všetkého čo dostanú od rodičov, aby vedeli aj poprosiť a poďakovať a samozrejme aj pozdraviť, k tomu všetkému ma prispieť aj škola, ale tým je to tak akurátne ukradnuté, tí sa hlavne starajú o platy....
to čo dneska chodí po uliciach je stádo tupých teliat, nevažiacích si ničoho a nikoho...

jedno ma na všetkom utešuje, že Biblia jasne hovorí čo nás čaká...
pohár pretiekol, treba si naplniť lampy a čakať, vyslobodenie je blízko...
 fotka
vreskot000  18. 11. 2017 12:56
presne ako si povedal. ináč ak chceš, na tv lux prebieha akurat trnavska novéna, ale dnes asi bude končiť. super kazne tam su, sledoval som aj sv. omše. paráda, hoci včera som bol v kostole na sv. omši. nech sa ti darí
Napíš svoj komentár