Prečo chceme niečo dosiahnuť I

Pôvodne toto mala byť nejaká rečnícka otázka, neviem to ani ja presne zadefinovať, ale nakoniec som si rozmyslel s tým, že je to nič viac ako proste obyčajné skonštatovanie niektorých súvislosti. Vonku celkom slušne leje, som zvedavý celkom, aké bude zajtra počasie. 

Dneska teda by som si dal takúto otázku. Prečo chceme niečo dosiahnuť. Je to veľmi zaujímavá otázka, pretože problém máme viacerí paradoxne práve v tej pointe, že niečo chceme nejakým spôsobom dosiahnuť, proste to len chceme, ale vôbec sa nezamýšľame nad tým, prečo to vlastne chceme.

Sú osoby, možno celkom isto patríme do tejto cieľovej skupiny, ktorí chceme niečo silou mocou dosiahnuť, ale paradox je práve v tom, že nevieme, prečo to chceme dosiahnuť. Možno nevieme ani ako to máme dosiahnuť, ale to je ešte ten lepší prípad.

Oddávna naozaj práve tí ľudia, ktorým na čomsi naozaj záležalo, a niečo naozaj chceli dosiahnuť, dobre vedeli, že nejaká materiálna zabezpečenosť je síce naozaj potrebná, pretože človek bez chleba naozaj neprežije, ale ešte lepšie je, keď proste si kládli otázku typu... prečo toto všetko je okolo mňa. To hovorím ešte proste v tom lepšom prípade, kde ľudia si boli a možno aj v súčasnosti sú si vedomí toho, že sami nedokážu nič, a je veľmi potrebné viesť duchovný život, ktorý mi dá návod k tomu, aby predovšetkým v zdravom rozume som dokázal užívať všetko to pominuteľné, čo je okolo mňa, a čo mi má slúžiť k dobru.

Aj viacerí kresťania si myslia, že keď čosi dosiahli, tak áno, formálne povedia, že je to možno nie ich zásluha, a že určite pocítili pomoc božiu, ale je to naozaj tak? Je to tak preto, lebo cítia vo svojom živote dlhodobú pozitívnu stabilitu, ktorá sa jednoducho časom nemení, a nie sú si vedomí toho, že sa niečo naozaj môže napríklad radikálne zmeniť zo dňa na deň. Pre mňa je to udivujúce, pretože osobne mám dosť pestrý život, a nemôžem povedať o nejakej monotónnosti. Ďalej si kladiem niektoré otázky, dosť potrebné. Ako.

Prečo som tu, na tomto mieste. A ak niečo napríklad mám čosi mimoriadne, prečo práve to mám ja.  Či sa jedná o nejaký materiálny dar, alebo ešte lepšie, nejakú výnimočnú duchovnú vlastnosť. Nemusíme si samozrejme pod tým predstavovať čosi intergalaktické, čo presahuje naše myslenie, alebo nejaká mimoriadna charizma, čo sa týka rozmeru duchovného chápania kresťanstva. Vôbec nie. Načo je toto všetko vlastne. Čo týmto spôsobom, ktorý práve teraz v tomto čase chcem konať naozaj chcem, a aký to má hlbší význam pre mňa, alebo teda pre spoločnosť, kde sa aktuálne pohybujem. 

Ak by som toto všetko teda bližšie opomenul a skomenoval. Toto sú proste otázky, ktoré si kladú ľudia, ktorí čosi chcú dosiahnuť, niečo naozaj aj dosiahli, nedosiahli to napríklad len vlastným chcením, vlastnou vôľou, ale cítili aj nejaký zásah, ktorý si proste nedokázali vysvetliť. 

Je to zdanlivo jednoduchá otázka, ale predsa tak ťažká. Prečo chceme niečo dosiahnuť. Samozrejme, žijeme v spoločnosti, a pravda túžime s niekým zdieľať to, čo nám je samým vzácne, a považujeme to proste za mimoriadne v našom živote. Obyčajne takýto človek sa charakterizuje ako ktosi, kto je dobrosrdečný, kto vie dopriať tomu druhému, kto sa jednoducho dokáže pred kýmsi otvoriť, ale samorejme tak, aby necítil po čase nejaké sklamanie z nejakej zrady a podobne. Prečo toto všetko vlastne teraz spomínam? Napríklad. 

Je mnoho ľudí, ktorí sa so svojimi plánmi, ešte to proste len niečo plánovali, radi pochválili, a možno chceli nejakú radu. Nie je to zlé, ja som bol taktiež medzi nimi zaradený, ale už si na niektoré veci naozaj dávam pozor. Sú proste ľudia, ktorí najprv konajú, a potom rozmýšľajú, pričom by to malo byť naopak, ale väčšina je to tie pozitívne prípady, keď svojim konaním proste nikomu nemajú a nemali v pláne ublížiť, proste nedá sa v tom konaní vidieť nejaká evidentná snaha komusi uškodiť, alebo nejako skompromitovať.

Nanešťastie vnímam okolo seba aj takých ľudí, ktorí si potrebujú niečo medzi tými svojimi známymi čosi dokázať, nejako sa ukázať, a robiť to čoraz častejšie. Ale jedná sa teda o bližšie nešpecifikovaný okruh akokeby tých vyvolených ľudí, ktorých vlastne považuje takpovediac za svoju cieľovú skupinu, ktorej sa chce venovať, ale ešte za nimi akokeby zaostáva, proste v niektorých veciach sa cíti niečo ako nováčik, začiatočník, ktorý potrebuje nejaké tie skúsenosti načerpať, a potom proste idú kdesi do spoločnosti, kde vedia, že niečo proste znamenajú, hoci častokrát to nemusí byť niečo, v čom sa chcú aj prezentovať. Ja mám proste takéto pocity. 

Väčšinou to skončí pravdepodobne tak, že sa chcú vlastne len s niečím pochváliť, a teda vyvolať nejaký obdiv, ktorý ale nemá nejaké hlbšie opodstatnenie v tom, že tebe to nie je na nejaký úžitok, proste v ničom ti to nepomôže. Alebo proste chcú, aby nejaká chvíľa patrila len im. Vtedy im skutočne na ničom nezáleží, lebo im záleží dovtedy, dokiaľ majú niekoho okolo seba, všetko ostatné považujú už samozrejme za menej dôležité, a podľa toho sa pravda aj správajú, čo nemusí vrhať dobré svetlo.

Veľa ľuďom to samozrejme imponuje, ale tu sa skrýva niekoľko nebezpečenstiev. Jedná sa o to, že mnohí proste toto všetko nedokážu zvládnuť, pretože nie sú na to zvyknutí. Obyčajne to niekedy skončí jednoducho tak, že časom sa aj tak stiahnu do úzadia, kde kedysi teda boli na nejakom výslní, čo ich vynieslo na povrch, aby sa ukázali, ale veľmi rýchlo zistili, že oni nemajú na to, aby sa v tomto stave aj udržali. Múdry a rozumný človek to pochopí, ten, kto pozerá vyslovene len na nejaký úžitok to nepochopí nikdy, že na niečo proste nebude nikde mať, a koniec koncov toto všetko mu vynde len a len na jeho škodu. 

Čo teda dodať ešte na záver. Toto je názorná ukážka toho, ako dokáže niekedy pominuteľná sláva, alebo proste nejaký post, ktorý práve obsadil, či už v pracovnej, športovej sfére, to je jedno, hlavne že to niečo znamená v spoločnosti, a možno dobre to vynáša. Často taký človek, ktorý nepozná seba samého, nevie celkom presne definovať, konkretizovať, prečo niekto niečo chce, proste to len chce. Je čímsi zaslepený, možno niekomu napríklad skryto závidí akýsi úspech, a proste túži po tom, mať sa tak dobre, ako sa má nejaký ten jeho kamarát. Proste celkom to dokáže pomotať hlavu, a už je zle. 

Obyčajne je toto všetko spojené s mnohými intrigami, nejakými pochybnými, ale predovšetkým by som chcel pripomenúť, falošnými novými známosťami, kde si človek môže mylne namýšľať, že tí noví priatelia sú predsa len v niečom odlišní ako tí, ktorých pozná už predsa dlhé roky, a cíti možno také vyhasnutie medzi nimi. Nevníma nijakú inšpiráciu, častokrát niektoré debaty majú nulovú výpovednú hodnotu, a nečerpá inšpiráciu pre nejaké nové nápady, ktoré by ho v realite dokázali posunúť vpred, aby jednoducho za niečím nezaostával, ale aby stále ho niečo viedlo dopredu, čo považuje za užitočné, a čo je náplň jeho času.








Zdieľaj článok na facebooku
55 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Thesamec

    15 ročný chalan

    Pekne pekne dobre napisane ma to hodnotu len tak dalej :)
  2. 2
    Vreskot000

    30 ročný muž

    dakujem ti brat. príjemný deň ti prajem, nech sa ti darí