Mnoho cirkví žije vlastne vo svojom uzavretom kolobehu, vo svojej mylnej predstave spáse človeka, kde si sami rozkazujú, na základe čoho pochádza spása človeka. Veru mylne, to musím smutne zdôrazniť. V čom?
Hneď to vysvetlím. a viera. Odvolávajú sa samozrejme na slová MK 16,16 plne citujem.... „Kto uverí a dá sa pokrstiť bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený...“
Pán Ježiš tieto slová myslí samozrejme úplne vážne a bez nejakých zbytočných ďalších diskusií.
Lenže problém tu máme oveľa hlbší, pretože Písmo Sväté musíme vysvetľovať v kontexte a brať ako celok, ktorý má aj z literárneho hľadiska isté logické nadväzovanie určitých súvislostí. Ako vieme, Ježiš nepovedal všetko naraz v jednej kapitole, nepovedal všetko naraz trebárs za jeden deň, a tým sa skončilo jeho učenie. Nie. Je to trpezlivé trojročné vysvetľovanie, ktoré bolo sprevádzané zázrakmi, poučeniami a skutkami.
Mnoho cirkví sa nazdáva, že keď sa raz za čas zhromaždia vo svojich spoločenstvách, kde každý samozrejme po svojom si vyloží pravdy písma, už to majú s Pánom Bohom dlhodobo vybavené. Potom nastane neformálna debata, sem tam dáka pesnička, uvarenie nejakého čaju, čo im neberiem, lebo agapé bolo tiež teda stolovanie súčasťou prvého kresťanského života.
to nie je žitie kresťanského života, to nie je život pravého katolíka. V takomto smere ako sa prezentujú mnohé cirkvi by sme potom kľudne mohli vlastne skonštatovať, že ich prežívanie viery, ich ako taká oklieštená spiritualita je zúžená len na vyplnený čas strávený v nejakej tej miestnosti, kde oni nazývajú modlitebňa, pri všetkej svojej horlivej činnosti vymedzujúcej ohováranie cirkvi katolíckej a všetkého čo do toho samozrejme patrí.
Samozrejme mysliac si každá osobitne, že ich presvedčenie je úplne správne. Vybadal som to v rôznych periodikách, a dosť som bol z toho znechutený.
Bol som znechutený, že vo svojich periodikách sa viaceré cirkvi navážali nekalým a veľmi nemilosrdným spôsobom do cirkvi, ktorej základ položil predsa sám Ježiš.
Veriť v niečo, ale neveriť a nechcieť uveriť, že Ježiš pri poslednej večeri založil a prvý raz skutočne opravdivo a platne slávil so svojimi učeníkmi svätú omšu.
Čo slávia protestanti? Dodnes neviem pochopiť. Čo sa pripomína a sprítomňuje v chrámoch protestantských?
Mne osobne tie prázdne steny nehovoria nič. keď tam nieje priestor na vyznanie hriechov, kde mi je Boh svedkom, kde nikto nepotrebuje ako je týždeň dlhý sa pomodliť v kostole, vypočuť si to slovo božie, zúčastniť sa na platnom liturgickom slávení, o ktorom nemajú samozrejme ani šajnu, to všetko mi príde veľmi prázdne, ničomné, a to, čo je všetko nazmar.
Bez Boha, bez posvätenia chrámu, bez skutočnej obety Kristovej neslúži ten objekt absolútne k ničomu, a môžeme ho kľudne nazvať profánnou budovou, kde sa síce konajú akési modlitby, ale bez pravého a dokonalého poznania Písma Svätého, bez Eucharistie je to len mŕtva stavba, nič viac....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár